Aj darčeky sa môžu stať drogou

A my nevieme, prečo máme v dospelosti radosť z nakupovania.

Dávanie darčekov je prastarý spoločenský zvyk, ktorý je symbolom pozitívneho citového vzťahu a symbolom lásky sa stáva aj pre deti. Darčeky však začínajú mať dominantné postavenie v citovom vzťahu a viažu na seba aj časť lásky. Predstavte si situáciu: Na návštevu príde stará mama a prvá otázka dieťaťa je: “Čo si nám priniesla?“ Alebo deti často hovoria aj vetu: “Bol by som šťastný, keby už prišiel Ježiško!” Na koho alebo na čo sa vlastne tešia?

Deti sú často obdarovávané vecami aj pre šťastný pocit rodičov, starých rodičov či iných príbuzných. Svoju úlohu zohráva aj určitá kompenzácia nedostatočného sebavedomia: “Aby aj naše dieťa malo…, aby bolo…, aby sa cítilo…“

Skúsme si odpovedať na otázky: Koho tešia darčeky? Kto je šťastnejší – rodičia alebo deti? Prečo potrebujú rodičia vidieť svoje deti šťastné? Prečo sa boja, že ich deti budú nešťastné, keď nedostanú hračky? Prečo sa boja, že nebudú rovnocenné s ostatnými deťmi, ak TO nebudú mať? Prečo si myslia, že posilňujú ich sebaistotu, keď TO dostanú, tak ako ostatné deti?

Nech už je motivácia kupovať darčeky akákoľvek, je to cesta k vytváraniu závislosti na veciach. Čo vedie deti k závislosti na darčekoch? Potreba prežívať radosť, nadšenie, šťastie, s ktorými je spojená tvorba pozitívnych biochemických látok v tele. Ale prečo to pozitívne nedokážu cítiť bez darčekov? Napríklad iba pri stretnutí so starými rodičmi?

Znovu je potrebné položiť si otázky: Koho je to vina? Kto vystavuje deti týmto situáciám? Kto za to nesie zodpovednosť? Kto by to mal zmeniť? RODIČIA. Stojí však proti ním svet bohatstva, ktorý nekontrolovane pôsobí aj na psychiku detí. Je to svet, ktorý je súčasne poznačený nárastom depresií aj u detí  https://vychovavkocke.sk/ako-pomoct-detom-ktore-maju-depresiu/

Bohatstvo, to je dnes množstvo vecí, hračiek, informácií, zážitkov, osláv a stále sa nájde niečo novšie, lepšie a atraktívnejšie. Deti nekriticky všetko obdivujú, vnímajú a hodnotia svojimi detskými emóciami. Spúšťa sa lavína túžob “CHCEM MAŤ”, ktorá prekrýva aj ich depresívnejšie pocity.

Deti si neuvedomujú, či TO potrebujú alebo TO iba chcú. Túžby vytláčajú základné potreby. Chuť chleba a čistej vody v deťoch nevyvoláva žiadne emócie. Čaro jednoduchosti sa vytráca z ich životov. Prečo?

Mám TO“ – slová, ktoré mnohých napĺňajú prchavým pocitom šťastia. Ten postupne slabne, zovšednie a znovu nastúpi túžba MAŤ. MAŤ ešte viac, mať ešte krajšie, sladšie… Ľudia potrebujú stále intenzívnejšie stimuly, čo je cesta k akejkoľvek závislosti.

Precíťte tú radosť, keď vidíte ako sa dieťa teší z vášho darčeka. Urobte pri tom krok späť a spýtajte sa sami seba:

  • Ako dlho sa z darčeka bude tešiť? Deň, týždeň, mesiac?

  • Čo sa okrem radosti z darčeka zapojí? Zvedavosť, tvorivosť, experimentovanie? Objaví sa jeho záujem o určité aktivity?

  • Akú spomienkovú stopu zanechá darček v psychike dieťaťa, prípadne akou hodnotou ho obohatí?

Spomeňte si na najcennejšie darčeky zo svojho detstva. S akými pocitmi sa spájajú? Ja si živo pamätám svoje prvé biele korčule – v tomto darčeku bola koncentrovaná aj radosť z korčuľovania.

Darčeky sú spojené s emočným prežívaním – od radosti až po sklamanie spojené s hnevom, vzdorom, ale aj smútkom. To sú iba základné emócie. Svet emócií je skôr pyramídou. Začína základnými, nižšími citmi a postupuje k zložitejším, vyšším citom. V priebehu vývinu dieťaťa sa tento trend opakuje. Spočiatku dieťa prežíva základné emócie, ktoré sa vplyvom výchovy a zrenia rozširujú, zjemňujú a kultivujú ako vyššie city a to sú:

  • sociálne city: láska, empatia, jemnosť, súcit, vďačnosť, dôvera

  • etické city: spravodlivosť, čestnosť, obetavosť, úprimnosť

  • estetické city: krása, pôvab, vznešenosť, optimizmus

  • intelektuálne city: tvorivosť, zvedavosť, záujem, nadšenie, odvaha, rozhodnosť.

Ako dať darčekom takú silu, aby u detí aktivovali vyššie city a hodnoty, a to svojím obsahom, ale aj spôsobom darovania?

Ako s darčekmi vo výchove?

Učiť dieťa, že jeho túžby budú vždy naplnené a jeho chcenie rešpektované môže viesť v budúcnosti k jeho “kariére” dlžníka alebo aj zlodeja.

Citové prežívanie naplnenej túžby po darčeku v tele produkuje chemické látky, ktoré spôsobujú príjemné pocity. Potrebujeme ich, sú dôležité! Čo ale s ich množstvom urobí napríklad vianočná darčekománia? Vedie k presýteniu a doba radosti sa skracuje. Organizmus si na túto hladinu zvykne a ak chce znovu niečo cítiť, potrebuje niečo silnejšie, potrebuje viac…

Skúste raz nedať dieťaťu jeho očakávaný darček. V súčasnosti by už asi mnohé deti prežívali „abstinenčné príznaky“, preto aj odoberanie „darčekovej drogy“ musí byť postupné. Obmedziť a zmeniť darčekomániu je veľmi potrebné a je to úloha pre rodičov.

Ako znižovať úroveň citového prežívania darčekov?

  1. Chcenie darčekov u dieťaťa často predbieha jeho sviatok: “Na narodeniny by som chcel…, napíšem Ježiškovi…”. Zaoberanie sa darčekom zamestnáva jeho mozog dlhšiu dobu. Skúste zmeniť chcenie po hračkách na chcenie po zážitkoch, po aktivitách, na chcenie tvoriť spomienky, ale aj chcenie darovať alebo pomáhať.

    Nechajte, aby si vaše dieťa priebežne viedlo zoznam vecí a aktivít, ktoré chce spolu s dôvodmi prečo ich chce. Ak niečo objaví, nech si to napíše a odloží do obálky a už sa tým nezaoberá.

  2. Dieťa vie, čo je to dostávať darčeky, ale zažívať by malo aj dávanie darčekov. Učte ho dávať, vedieť byť vďačný, ale aj obdarovať iných, starať sa o zvieratá, o prírodu… Učte ho kupovať darčeky pre druhých. Dať darček znamená poznať toho druhého, vedieť, čo má rád a po čom túži. Ak vaše dieťa dostane novú hračku, nechajte ho darovať/vzdať sa nejakej svojej hračky – ale nie takej, ktorá je pre neho zbytočná, stará, nezaujímavá či rozbitá.

  3. Znižovať už vzniknutú hladinu endorfínov spôsobenú pozitívnym citovým prežívaním dieťaťa pri obdarovaní môžete:

  • Pribrzďovaním dávania darčekov, ktoré často spôsobujú nadmerné hromadenie radosti. Takže dávať menej a menšie. Trénujte schopnosť dieťaťa prijať to, že darčekov bude menej a nebojte sa sklamania, ktoré bude možno zažívať. Ak ho to nenaučíte vy, bude ho to učiť život.
  • Zmenou frekvencie a rytmu dávania darčekov. Nesústreďujte darovanie na špeciálne dni alebo sviatky tak, že tieto chvíle budú vždy len o darčekoch, hračkách a silných emóciách. Očakávané obdarovanie na sviatky striedajte s prekvapivými darčekmi – môže to byť napríklad prejav lásky, úcty a ocenenia dieťaťa v každodennom živote.
  • Oslabovaním silnej emočnej odozvy darčeka, po ktorom dieťa veľmi túži. Očakávané darčeky kombinujte so zážitkami a aktivitami, ktoré dieťa až tak nevníma. Môžete ísť do prírody, kde mu darček schováte a dáte mu určité indície – napríklad pri akom strome ho môže hľadať. Prípadne môže niečo napísať, rozlúštiť, uhádnuť. Darčekmi môžu byť aj veci, ktoré až tak neočakáva, prípadne niečo, čo ho bude navigovať k novým poznatkom a aktivitám. Pridať môžete rôzne modely, skladačky, s ktorými môže pracovať dlhšie obdobie.
  • Znížiť emočný náboj darčekov môžete aj darovaním neutrálneho darčeka – peniaze, darčekové poukážky, darčekové karty, členstvo v určitom klube, predplatné, kurzy fotografovania, kurzy prežitia… 
  • Veľa sa diskutuje o peniazoch – dieťa má vďaka takémuto darčeku možnosť učiť sa ako funguje finančný svet. Môže prehodnotiť to, čo chcelo, môže si našetriť na niečo väčšie. Peniaze, poukážky a aktivity sú darčeky, ktoré deťom radosť a určitú eufóriu rozložia viac v čase.
  • Posilňujte u dieťaťa schopnosť čakať na darček – nemusí všetko dostať hneď. Ak chce zvieratko, začnite s ním pravidelne chodievať do útulku, prípadne si zvieratko adoptujte alebo mu najskôr kúpte knihu o zvieratách. Schopnosť čakať na niečo má v živote dieťaťa nezastupiteľnú úlohu. Učí ho o veciach uvažovať a vážiť si ich.

Pri kúpe darčeka sa zamerajte sa skôr na darčeky, ktoré umožnia vytváranie nových skúseností, zručností a spoločných zážitkov, ktoré sú základom pekných spomienok. Zmysluplné je jedine bohatstvo zážitkovprekvapení, pozornosti a lásky. Ísť niekam spolu, túlať sa, prekonávať prekážky, poznávať a tešiť sa, pomáhať, ochraňovať. Toto je deťmi cenené v danom momente, ale aj dlho potom, keď na to budú spomínať. Práve to sú darčeky, v ktorých sa rozvíjajú aj vyššie emócie.

Mgr. Adamcová Lýdia

 

Komentáre

VÝCHOVA V KOCKE

Mojou snahou je riešiť nielen vzniknuté výchovné situácie, ale naučiť aj rodičov chápať súvislosti, aby vedeli pomôcť svojim deťom a sebe. Výchovné problémy nie sú iba o deťoch, ale aj o rodičoch. Každé dieťa – či už s problémami, alebo bez nich – raz vyrastie a stane sa rodičom. Mnohí rodičia však nemajú vyriešené vlastné problémy a potom sú bezradní pri problémoch svojich detí. Dokážem pomôcť rodičom orientovať sa vo výchove, ale aj v ich vnútornom svete. Cyklus ” Výchova v kocke” vzniká postupne, preto budú jednotlivé témy pridávané priebežne.

Všetky články (27)