Ako chrániť dieťa
Spoločnou úlohou otca a matky je dieťa chrániť, je to súčasťou ich rodičovského inštinktu. Vo výchove sa rodičia snažia chrániť tak dieťa, že mu rozprávajú, ako je čo nebezpečné. V tomto prípade sa viac zapájajú ešte nezrelé racionálne časti detského mozgu, ktoré ešte nemusia informáciu o nebezpečenstve správne spracovať. Je potrebné vrátiť sa k hlboko uloženým inštinktom.

Dieťa k tomu potrebuje prežívať rôzne zážitky, aktivity, dobrodružné hry spojené s fyzickou aktivitou. Príroda nám dáva všetky možnosti, aby sa dieťa naučilo chrániť v rôznych situáciách a vy mu môžete byť vzorom.

Ako rodič máte dieťa chrániť, ale máte ho aj naučiť vedieť sa chrániť a naučí sa to, ak bude mať možnosť reagovať – utekať, vyliezť na strom, preskočiť potok. Dieťa má svoj sebazáchovný inštinkt a je potrebné dať mu priestor, kde sa ho naučí využívať.

Výchova by mala byť zameraná tak, aby u dieťaťa vytvorila vnútorný pocit „viem sa a dokážem sa chrániť“.

Najlepšou ochranou je naučiť dieťa dôverovať si – „zvládol som to a zvládnem to aj teraz“.

Dávate možnosť dieťaťu zažiť niečo podobné? Vystavujete ho určitým nebezpečným situáciám, ktoré spolu s ním zvládate?

Pri téme ochrany je potrebné uvedomiť si, akú úlohu zohráva strach rodiča, ktorý ho núti dieťa chrániť, ale v podstate môže dieťa obmedzovať. Dôležitá je otázka: „Je naša ochrana zrelá, primeraná veku dieťaťa, alebo je daná naším strachom?“

Prezentované správy, napríklad o kliešťovej encefalitíde, vedie mnohých rodičov k tomu, že prestanú chodiť do prírody. Podobne pôsobia správy o napadnutí ľudí medveďom.

Strach vo výchove by mal byť nahradený výchovou k ostražitosti a opatrnosti.

Pred čím má byť dieťa chránené? Pred fyzickým a psychickým týraním a zneužívaním. Ako pôsobí na deti neustála kritika, výčitky, porovnávanie s inými – toto sú výchovné metódy ohrozujúce psychický život dieťaťa.

Upozorňujem aj na ochranu dieťaťa pred rodičom. Je to časté, predovšetkým u matiek, že nevedia brániť dieťa pred otcom, ktorý mu nadáva, ponižuje ho alebo neprimerane trestá. V pozadí takéhoto správania môže niekedy byť alkoholizmus otca alebo porucha jeho osobnosti. Apelujem na matky, aby to nedovolili a situáciu rázne riešili.

Často si to vyžaduje pracovať s matkou na jej odvahe a sebaistote, aby vedela takémuto správaniu otca určiť hranice.

Na druhej strane sú otcovia, ktorí nevedia zastaviť krik matky na deti, dokonca sa obviňujú, že má toho veľa a pritom má na starosti jedno pokojné dieťa, z ktorého sa jej výchovou stane ustráchaný človiečik.

Neprimerané správanie jedného z rodičov je potrebné zastaviť a nie sa z určitej bezmocnosti pridať k jeho výchovným metódam s odôvodnením „ale syn bol zlý, doniesol štvorku, zaslúžil si to“.

Matka dvoch detí v pubertálnom veku žila 15 rokov s manželom alkoholikom. Bolo to pre všetkých ťažké, pretože keď nepil, bol dobrým manželom a otcom. Keď sa však opil, bol agresívny, predovšetkým na matku a psychicky ju týral. Obe deti mali problémy – syn sebadeštrukčné poškodzovanie, pre problémy s agresivitou v škole bol hospitalizovaný na psychiatrii a dcéra utekala z domu. Na základe vyjadrenia psychiatra mal otec zákaz priblíženia k rodine. Matka to však nedodržala a opakovane mu umožnila vrátiť sa. Vždy sa to skončilo zle. Na moju otázku, či si uvedomuje, čo cítia deti, koľko lásky majú doma, mi matka odpovedala „ale ja ich objímam a bozkávam“. Pritom však sama bola plná strachu, depresie, neistoty. Syn sa zmietal v ťažkých pocitoch, že ho rodičia neľúbia a želal si, aby otec radšej zomrel. Mal však kamaráta, ktorému otec zomrel a ten mu povedal, že by mal radšej otca živého aj keby pil, čo v chlapcovi spustilo pocity viny. Postupne sme si definovali hlavné zásady prístupu k otcovi – „ľúbim ťa otec; chcem ťa, ale triezveho; ja som sa bol liečiť, choď sa, prosím ťa, liečiť aj ty“ – tie slová si opakoval a postupne ich dokázal povedať otcovi.

Možno by sme si ako príklad ochrany dieťaťa mohli vziať častú situáciu šikany. Vaše dieťa v triede šikanuje spolužiak. Samozrejme, treba urobiť určité prvotné opatrenia na zamedzenie šikany. Môžete upozorniť školu na tento problém. Predovšetkým sa ale zamerajte na správanie syna, ktorý sa nedokáže brániť. Naučte ho brániť sa a bude sa vedieť brániť celý život. Ak by ste ho vy chránili pred spolužiakom a riešili šikanu zaňho, dôsledky tejto ochrany sú škodlivé a oslabujú ho.

Mgr. Adamcová

 

 

Komentáre

VÝCHOVA V KOCKE

Mojou snahou je riešiť nielen vzniknuté výchovné situácie, ale naučiť aj rodičov chápať súvislosti, aby vedeli pomôcť svojim deťom a sebe. Výchovné problémy nie sú iba o deťoch, ale aj o rodičoch. Každé dieťa – či už s problémami, alebo bez nich – raz vyrastie a stane sa rodičom. Mnohí rodičia však nemajú vyriešené vlastné problémy a potom sú bezradní pri problémoch svojich detí. Dokážem pomôcť rodičom orientovať sa vo výchove, ale aj v ich vnútornom svete. Cyklus ” Výchova v kocke” vzniká postupne, preto budú jednotlivé témy pridávané priebežne.

Všetky články (11)