Ako dávam emócie mojich detí

Situácie s vrieskajúcim dieťaťom sa dajú riešiť aj iným spôsobom, ako sme bežne zvyknutí. Chce to viac sebadisciplíny, sebaovládania, sebapoznania a chuti zmeniť naučené vzorce správania a výchovy. Ako sa to snažím robiť ja, aj keď to vyjde tak na 50 %, popisujem v tomto texte.

Premýšľali ste niekedy, ako to urobiť inak? Ako ich vyriešiť s nadhľadom a bez ďalších negatívnym emócií, do ktorých sa ponoríme my sami?

Ja som sa dočítala v múdrych knihách aj o týchto možnostiach, ale ruku na srdce – nie vždy to dávam. Naučené vzorce sa častokrát prejavia skôr, ako sa mi vynoria tie nové a tie, čo by som chcela používať.

O to viac som hrdá, keď sa nechytím do pasce emócií a urobím jednu z vecí, ktoré som popísala nižšie. Aspoň sa snažím…byť partnerom pre mojich chalanov, keď to oni proste nedávajú.

S láskou, otvoreným srdcom a vlastným presvedčením o dobrom úmysle to istotne postupne pôjde. Každá emócia po chvíli odznie a príde úplne iná. Nie zlá, nie dobrá, proste emócia.

1. Uznanie emócií dieťaťa

Toto dá poriadne zabrať. Povedať rozhnevanému dieťaťu vetu: „Verím, že sa veľmi hneváš. Chápem, že ťa to naozaj rozrušilo.“ A nič viac. Len uznať, že dieťa takúto emóciu prežíva a je dobré, keď ju dá von zo svojho vnútra.

Emócie dieťaťa a správanie rodičovKeď má dieťa „problém“ s emóciami

2. Byť s ním v tichosti a v objatí

Skloniť sa k rozhnevanému alebo smutnému dieťaťu na jeho úroveň, objať ho a len ho pevne držať. Len s ním byť a dovoliť mu prežiť emóciu, aj keď sa mi to nepáči. Ticho a teplo predsa liečia.

3. Vykreslite spolu emóciu

Šikovne podstrčiť dieťaťu čistý papier a farbičky a povedať: „Asi sa fakt veľmi hneváš. Nakresli mi tvoj hnev. Skús to.“ Potom len pozorujte alebo mu pomáhajte. Alebo vyskúšajte najprv nakresliť váš hnev a potom to nechajte na dieťa.

4. Zapisujte hnev, pocity a myšlienky

Zmeniť aktivitu a odvrátiť pozornosť na niečo iné: „Pozri tu mám diár a pero a idem si zapisovať, prečo sa tak veľmi hneváš a ako sa teraz cítiš.“ Možno šokujúca metóda, ale za pokus stojí. Malý diár a pero sa vo vašej kabelke vždy zíde.

5. Splňte mu jeho prianie v predstavách

Niekedy skutočne stačí obrátiť situáciu do sveta fantázie a jednoducho povedať: „Keby som mala čarovný prútik, hneď by som ti pričarovala 5, čo 5, 10 takýchto krabíc so sušienkami.“ Aj touto vetou vyslovíte pochopenie s túžbou, smútkom alebo hnevom dieťaťa.

Ak to nevyjde na prvý šup, nevešajte hlavu. Aj rozprávať sme sa učili pekne slovíčko po slovíčku. Presne tak isto, ako si teraz môžete trénovať iné formy zvládania emócií a komunikácie s vašimi najväčšími pokladmi – vašimi deťmi.