Ako sa naučiť pomáhať svojim deťom? Potrebné je vedieť pomôcť aj sebe ..

Ako sa naučiť pomáhať svojim deťom? Potrebné je vedieť pomôcť aj sebe ...

Teší ma vidieť čoraz viac rodičov, ktorí si uvedomujú, že problémy ich detí sú aj ich problémy. Rozlúsknuť čo sú zdedené problémy a čo je povaha dieťaťa, je pre rodičov zložitejšie a samozrejme to nevedia ani deti. Existuje však spoločná cesta ...

Znovu sa vrátim k príbehu chlapca, ktorý bol v škole agresívny, bil sa so spolužiakmi. Mal obhryzené nielen nechty, ale aj kožu okolo nich. To „videné” bolo silné a nepomáhali žiadne opatrenia… Na tom „nevidenom“ sme pracovali s jeho matkou. Jedným zo zdrojov silnej agresie bol jej otec, ktorý bol alkoholikom. Dôležitá však bola informácia z jeho detstva - narodil sa ako nemanželské dieťa, takže v tej dobe bol jednoducho pankhartom. Rovesníkmi bol neuznaný a nevlastným otcom bol za všetko tvrdo trestaný, matka ho nedokázala brániť. Celé svoje detstvo sa stretával s množstvom hnevu, výsmechu a agresie, ktoré nedokázal spracovať. Zostala v ňom silná agresia, ktorá sa prejavovala zatínaním rúk a čeľustí. A jeho vnuk mal dispozície reagovať agresívne na provokačné správanie detí, na hnev alebo kritiku zo strany otca - to všetko boli vlastne iba spúšťače potlačeného hnevu a skrytej agresie starého otca. Práve pochopenie a pokojné prijatie príbehu starého otca pomohlo ukončiť silné emócie aj u jeho vnuka.

Sú dve cesty vo výchove ako reagovať na problém dieťaťa:

• môžete dieťa kritizovať, obviňovať, vyhrážať sa mu, trestať ho zákazmi ale aj fyzickými trestami. Dieťa okrem toho  cíti, že je vylúčené z kolektívu, je izolované, jeho agresivita sa môže stupňovať alebo ju obráti voči sebe. Výsledkom je kriminalizovanie, pocity odlúčenia, hnev, nepriateľstvo, pocity viny ale aj samovraždy...

alebo

• je jednoduchšia cesta a tou je prijatie problémov dieťaťa, odbremenenie dieťaťa od týchto ťažkých emócií, nájdenie zdroja agresie a potlačeného hnevu. Výsledkom je, že ste v spojení so svojim dieťaťom, dieťa cíti váš záujem a ochotu riešiť jeho problém, jeho ochorenie a cíti, že ho prijímate so všetkým. Z poznaním tejto výchovnej cesty môžete dieťa upozorňovať, vysvetľovať mu, aj ho kritizovať – ale všetko sa to deje s úplne inými emóciami.

Drevo sa dá rúbať s hnevom, ale aj s pokojom a radosťou, že sa budeme môcť zohriať. Podobne je to aj s výchovou - môžete ju robiť s hnevom ale aj pokojom a porozumením. Otázka je, čo so svojimi emóciami? Ako dosiahnuť ten pokoj a porozumenie? Priznať si ich, prijať ich a hľadať odkiaľ plynú a to môže byť spoločná cesta vedúca k riešeniu aj detských problémov.

Práve rodinná terapia dáva odpovede na tie komplikované otázky: PREČO to robí, PREČO je neposlušné, PREČO je choré, PREČO sa neviem ovládať, ČO máme robiť … ?

Dôležité je hľadanie odpovedí už v tom najnižšom veku – môžu to byť nočné mory dieťaťa, problémy so spaním, s jedením, kakaním, obliekaním, sedením na nočníku, odlúčením od matky, silným vzdorom ale aj afektívnymi záchvatmi,zlozvykmi, rôznymi strachmi a samozrejme vždy sa dajú hľadať odpovede aj na otázky -“prečo je dieťa choré....“. Aj vo vyššom veku je dieťa bezradné a nevie pomenovať svoj problém a všetko sa to stupňuje v puberte, kedy už môže vašu pomoc odmietať. Preto je potrebné začať  problémy dieťaťa riešiť čo najskôr.

Rozhodla som sa rozdeliť väčšiu fungujúcu skupinu rodičov a vytvoriť aj skupinu venujúcu sa viac problémom detí a ich výchove. Dať väčší priestor tejto téme umožní realizovať aj individuálne poradenstvo a poznanie problémov z pohľadu dieťaťa.

V pôvodnej skupine s pokročilejšími klientmi, sa okrem riešenia rôznych tém a problémov, zameriame aj na získavanie schopnosti vedieť pracovať na svojich problémoch, ale aj viesť rodinné konštelácie a pomáhať iným. Rodinnú systemickú terapiu, alebo rodinné konštelácie sa totižto nedajú naštudovať, k tomu vidieť zopár rozostavení, absolvovať niekoľkohodinový minikurz a „hurá idem ich robiť“.

Rodinnú systemickú terapiu robím 18 rokov, z toho 6 rokov som ju iba zažívala, riešila svoje ochorenie, učila sa vnímať jej hĺbku a cítiť jej posolstvo pre súčasné problémy. A to najdôležitejšie – uľahčuje a napĺňa mi starobu a dáva silu pomáhať!

Mgr. Lýdia Adamcová