Ako sa zo mňa stala upratovačka

blog od mamičky Lucie Kubaščíkovej 

Ak chcete mať voľnú a čistú hlavu na premýšľanie, musíte z nej vyhodiť všetko, čo ju zaťažuje. Upratovanie v hlave má rovnaké princípy ako upratovanie v dome.
Warren Buffett

Týmto mottom sa riadim už dlhú dobu. Všimla som si, že uprataná domácnosť pozitívne pôsobí nielen na mňa, ale aj na mojich najbližších.

Upratovanie milujem snáď odjakživa. Mamine som začala pomáhať ešte ako malé dievča. V trinástich rokoch som túto povinnosť u nás doma prebrala celú na seba. V tých časoch sa v našich končinách nevedelo nič o upratovacích spoločnostiach a mňa ani nenapadlo, že sa upratovaním chcem živiť. Priznávam, bolo to pre mňa podradné zamestnanie. Doma som to robila rada, ale prácu som chcela nejakú "na úrovni".

Po skončení obchodnej akadémie som sa zamestnala ako účtovníčka a zároveň som študovala aj na vysokej škole. Po skončení vysokej školy som sa bohužiaľ neuplatnila, ale naučila som sa veriť si a pracovať so svojou fotografickou pamäťou. Počas štúdia som stretla muža svojich snov a postupne sme sa rozhodli mať rodinu. Tento sen sa mi veľmi rýchlo splnil. Mala som manžela, byt, dve krásne a zdravé deti. Zdalo sa, že všetko ide ako po masle.

Po piatich rokoch starostlivosti o deti a života ženy na materskej dovolenke, som zrazu cítila prázdnotu a rozhodla som sa, že pôjdem do práce. Ale osud to zariadil inak.

Bola som tehotná po tretíkrát a akékoľvek vyhliadky, že budem pracovať a budem sa stretávať aj s dospelákmi, zrazu neboli. Najskôr to bol šok, ale postupne som si zas zvykla na pocit, že budem „maminka“ a začala som sa veľmi tešiť. Narodila sa nám dcérka Dorotka a ja som žila znova svoj zabehnutý život ženy na materskej. Niečo vo mne však už  bolo iné. Po niekoľkých mesiacov od narodenia Dorotky, som si na facebooku prečítala status mojej kamarátky, že hľadá pani na upratovanie jej domu. Táto správa vo mne zvláštne zarezonovala a ja som mala pocit, že je to pre mňa. Povedala som si: „Prečo nie?" A tak som každý týždeň chodievala upratovať a stále viac a viac som sa do tejto práce zamilovávala.

Nastal rok 2017. Tento rok bol pre mňa rokom obrovských zmien. Odišla som od manžela so svojimi tromi deťmi a bývala som v podnájme. Potrebovala som peniaze a tak som začala upratovať viac. Neriešila som, či to rozbehnem, alebo nie. Riešila som vtedy svoje vnútro, svoje bolesti a strachy. Zrazu som bola na všetko SAMA a to Vám bola pre mňa obrovská facka. Postupne sa všetko utriaslo. Po roku od odchodu nás rozviedli. Ja som zároveň dostala ponuku zapojiť sa do projektu, ktorý mi pomôže rozbehnúť podnikanie. Prihlásila som sa a vybrali ma. Začala som krok po kroku. V podstate som ešte stále len na začiatku. Rozhodla som sa robiť prácu, ktorú milujem a ktorú dokážem robiť srdcom. Zatiaľ upratujem sama. Chcem však upratovanie rozbehnúť do takej miery, že budem zamestnávať aj iných ľudí.

K upratovaniu ma dostala náhoda, aj keď teraz už viem, že to náhoda nebola. Bez môjho upratovania by som nebola tam, kde som teraz a nevedela by som, kto som.

Preto upratujem a preto som začala. Keď upratujem, vtedy som sama sebou, vtedy som to JA.

Lucia je mamička troch detí, ktorá miluje ľudí a upratovanie. Upratovanie ju napĺňa. O svojej práci vraví: "Svoju prácu robím srdcom a preto ju robím dobre".