Ako som si vidiecku kuchyňu prerobila

Som Lucia a som mama. Mama troch detí. Poznáte to, staviate dom a netrpezlivo sa snažíte posunúť kvádre silou vôle, len aby ste už konečne dokončilli a bývali vo svojom vysnívanom. A tak som posúvala kvádre aj ja, ja teda aj fyzicky 😊, a prišiel čas, keď sme si dali robiť kuchyňu. Bola krásna, prekrásna, vtedy…

Akosi po tom všetkom vybavovaní, stavaní, práci som ešte nemala presnú predstavu ako by mal náš dom vyzerať zvnútra, a teda ani žiadnu chuť to nejako riešiť. Ale viete ako „dozrievame“ 😊, začne nám všeličo „klať oči“, tak aj mne. Najprv som ju premaľovala, ale tá kuchynská linka mi postupne nedala spávať. Poznáte to, pozeráte sa na tú svoju kuchyňu každý deň a pomaličky, pomaličky vás to nahryzáva, že to nie je to pravé orechové, čo ste si vysnívali. A keďže z materskej teda fakt ešte nikto nezbohatol, sen o novej kuchyni bol „pá pá“. Ale mne to stále nedalo, a keďže som si potrebovala "prečistiť" hlavu na materskej, začala som hľadať, čo sa dá s mojimi rukami spraviť. A našla som... Našla som návod, ako si pomocou tapety, dreva a farby vytvoriť kuchyňu snov.

Tak aby som nechodila okolo horúcej kaše, je to veľmi jednoduché napodiv, teda keď chcete ako ja :). Všetko, čo bolo treba, bola 3D tapeta s dekorom dreva, latky na orámovanie skriniek, lepidlo na drevo a akrylová farba. No a samozrejme nové úchytky. Dvierka mi môj milovaný zvesil, následne som vystrihla tapetu, nalepila, nalepovala som aj latky, aby ma tam klince a skrutky nerušili, stiahla svorkami a nechala uschnúť do druhého dňa.
Druhý deň som natrela akylovou farbou v mojom obľúbenom odtieni slonia kosť, nechala vyschnúť a dvierka šup na skrinku. Nasledoval nádherný pocit pri každom pozretí sa v kuchyni :). To už som tušila, kam asi smerujem. K práci s drevom.

Po nejakom čase som zase začala pozerať na tú moju kuchyňu, že ešte stále to nie je dokonalé, vadili mi tam obkladačky. Jasné, že som tam chcela drevo. Takže po dlhom odkladaní a treťom batôžku šťastia, som sa do toho napustila. Narezala som si smrekové sušené laty na mieru a s manželom sme pripevnili o stenu. A použila som olej v odtieni orech. Hore na skrinky sme si ešte vyrobili okrasnú lištu a natreli na orech tiež, okno som doplnila krásnou drevenou parapetou. Bolo to krásne, ale ešte nie dokonalé.

Chýbali poličky. A takto som sa dostala k mojej vášni k drevu a starému vidieckemu looku. Poličky som si začala vyrábať podľa môjho srdiečka a počas spánku mojich troch detvákov :). Ešte plánujem vymeniť pracovnú dosku :).

Všetky poličky, držiaky nájdete v mojom obchodíku WoodenLove, tak šup šup popozerať.

PS: Nebojte sa chytiť príležitosť za pačesy, keď som to zvládla ja s tromi malými detičkami, určite zvládnete aj vy.

PS2: Ak budete potrebovať nejakú radu, kľudne dajte vedieť, už som si tým prešla, rada poradím.

PS3: A bolo by mi potešením, ak by ste si vybrali niečo z môjho obchodíku, a prinieslo by vám to aspoň takú radosť ako mne.

Lucia

Lucia Šebestová je mamina troch detí. Okrem starostlivosti o rodinku zbožňuje prácu s drevom.Tvorí a ponúka svoje výrobky z dreva vo svojom obchodíku WoodenLove.