Ako som začala vytvárať sukničky.

Veľmi sa teším, že som sa mohla pripojiť medzi vás a hlavne, že sa mi „uvoľnili“ ruky pre túto prácu.

S Andrejkou som sa zoznámila, keď ešte jej Peťka bola maličká. Vtedy som bola na svojej prvej predajnej výstave, kde ma oslovila, že chystá projekt „Čo dokáže mama“. Peťku pritom držala na rukách a podávala mi letáčik. Veľmi sa mi to zapáčilo, lebo vždy som bola tvorivá mama a teraz už aj babička.

Bola som však doslova len na pár trhoch a potom som sa k tvoreniu rukami nedostala niekoľko rokov.

Moja práca vytlačila moje hobby. Stále mi však do priestoru chodili články typu „Tvoje hobby môže byť aj tvojou prácou“ a tak som sa tej myšlienky držala a nevzdala.

A dobre som urobila. Keď sa nám narodila vnučka, nastal ten správny čas a ja som začala opäť tvoriť. Naša vnučka je veľká tanečnica. Tancuje od jedného roku. Miluje sukne, hlavne nech sa krútia. Len čo otvorí oči, už si oblieka sukničku alebo šaty.

Tie sa stali prvou mojou veľkou témou na tvorenie.

​Prvé sukničky samozrejme patrili jej, ale potom som začala tvoriť aj pre iné parádnice.

Rada šijem, vyšívam, pletiem, ale zo všetkého najviac milujem háčkovať. Háčik predstavuje pre mňa niečo, čo „hodím“ do kabelky spolu s vlnkou a môžem pracovať kdekoľvek-v autobuse, vlaku...

Mám v hlave veľa plánov a veľa nápadov. Niektoré sú už aj vytvorené a sú na stránke "Čo dokáže mama/ZABUDNUTÉ", niektoré potrebujú ešte dokončiť a niektoré sú ešte len v stave nápadu.

Verím, že sa čoskoro dostanú medzi vás, že sa vám zapáčia a  budú pre vás užitočné. 

Krásny deň vám všetkým prajem, Evka