Andrea Gallen

Predstavíte sa nám?

Volám sa Andrea Gallen. Je to moje umelecké meno – trochu odvodené z môjho rodného mena. Pretože tá druhá Andrea je architektka.

Mám dve deti, dcéru Carolinku, má 27 rokov a syna Armina 15. Takže prežívam dva svety, rozdielne nielen pohlavím, ale aj veľkým vekovým rozdielom. O nekonečnej výchovnej fáze ani nehovorím.

Názov Vášho obchodíka na www.codokazemama.sk. Čo vo svojom obchodíku ponúkate?

Môj obchodík nesie moje meno Andrea Gallen, keďže táto Andrea je spisovateľka, ponúkam knižky. Moja prvotina je kniha s názvom Mrzáčik a tá druhá, ešte teplá a voňavá sa volá Anna a Izabela.

Ako ste sa dostali ku svojej tvorbe?

K mojej tvorbe ma priviedla moja bezhraničná fantázia, ktorá mi našepkávala príbehy a nielen to. Niečo ma vždy postrkovalo a otravovalo: tak už to konečne napíš! Kedy začneš?

Potom som zistila, aký je to úžasný pocit tvoriť aj v tejto oblasti, koľko životov môže človek naraz prežívať.

Aký máte najväčší úspech v rámci Vašej tvorby? (výhra v súťaži, významný zákazník, výrobok, na ktorý ste hrdá)

Môj najväčší úspech bol, keď si deti v reedukačnom centre dobrovoľne vypýtali moju knižku. Pán riaditeľ povedal, že za dvadsaťpäť rokov, čo je tam, ešte také niečo nezažil.

Aký je Váš najväčší pracovný sen?

Aby sa moje knižky dostali k tým čitateľom, ktorí ich najviac potrebujú. Aby ich inšpirovali a podnietili k zamysleniu.

Kedy tvoríte? Aký je Váš tip na úsporu času pri deťoch a domácnosti, aby ste mali čas tvoriť?

Keďže písanie je skôr hobby, nie je to ľahké. Ale ak myšlienku nezachytíte na papieri vtedy, keď príde, ona sa veľmi rada vytratí a veľakrát sa už nevráti. Takže ak ku mne zavíta, snažím sa všetko nechať a aspoň si ju načmárať na nejaký zdrap papiera. Neskôr, keď sa dostanem k písaniu, tak sa s ňou maznám a rozviniem ju.

Môj tip znie – vytvoriť si pri všetkých povinnostiach čas pre seba. A ten nekompromisne dodržať. Nie je to ľahké, pretože práve vtedy sa vyskytne vždy niečo naliehavejšie a neodkladnejšie, ale to sú práve tie skúšky, či to myslíme vážne.

Aké je Vaše životné motto, ktorým sa riadite?

Môj syn si ako deväťročný raz napísal na bielu gumu svojich nových tenisiek: Nie je umenie padnúť na zem. Umenie je rozhodnúť sa vstať.

Najprv som sa nahnevala, že si počmáral nové topánky. Ale našťastie ma to rýchlo prešlo a na druhú topánku som mu pripísala: Každý deň je nový začiatok.

Čo by ste odkázali ďalším tvorivým maminkám v Čo dokáže mama?

Aby nikdy nikdy neprestali tvoriť.

Ďakujeme veľmi pekne.