Na detičky bývam sama,
ja takzvaná BIOmama.
Večer to už ledva dávam,
občas si aj zanadávam.
Dávam lásku, dávam nehu,
dávam svetlo na druhom brehu. 
 
Ja viem všetky odpovede.
Prečo v zime spia medvede?
Prečo ocko veľa robí?
Kde žijú vianočné soby?
 
Vy však o mne dobre viete, 
že tie múdre odpovede 
po nociach na webe gúglim.
 
Čo má papať, a čo nie?
S čím sa hrávať, ako spávať?
Môj počítač aj v noci bdie.
 
Vraj som múdra ako sova,
keď to gúglim zas a znova.
Skúseným to trošku vadí,
no nik mi z nich neporadí.
 
Čo vás na tom prosím žerie?
Azda mám ísť párať perie?
Kde sa dozviem čo mi treba? 
List mi má prísť priamo z neba?
 
Dnes je riadne zafúlané, 
v oblečku čo je už sprané.
Práve špendlík v ústach cmúľa,
moja mama oči gúľa.
 
Veď i mama je len človek.
 
Keď ty spíš ja v noci kojím, 
prebaľujem. 
Sto krát sa za noc budím
na posteli prevaľujem. 
 
Keď ty ideš kaderníčke,
mňa stajlujú v kuchyni.
Z hrnca para, miesto laku.
Odolávam tomu tlaku, 
že aj krásna musím byť, 
aj večeru uvariť. 
 
Dokonalá z každej strany, 
vraj je údel bio mamy.
Krákajú si vonku vrany: 
"Kukni čo si obliekla?"
"Čo z blázninca utiekla?"
 
"Pyžamo je to, či Guči?"
Tvoj pes na mňa iba čučí.
Nepáči sa taška veľká?
Bývala som učiteľka.
Teraz som už iba mama, 
čo sa stará o decko.
Cez deň s ním,
a v noci sama.
"Kedy príde otecko?"
 
Čokoláda to je postrach,
veje vlajka nádeje. 
Keď zaspia svet je krásny,
hoci sa nič nedeje. 
 
Hrnce furt sú špinavé,
decko leží na tráve. 
Druhé sa mi v blate máča,
dám si radšej kus koláča.
 
Ritka rastie, 
bruško tiež.
"Nebojíš, že tehotnieš?"
Tentoraz je to len zrada.
Metabolizmus už nezvláda,
ten príval cukru jak v cukrovare.
"To len zatiaľ, kým je malé."
"Potom budem behať s ním!"
O schudnutí iba sním. 
 
"Mama už som vykakaná!"
Kričí na mňa z wécka.
Izba zas je rozhádzaná.
"Porazí ma decká!" 
 
Zoznam môj ten zas sa plní,
povinností fúra. 
Ocko vezme deti vonku.
"Noo konečne! Hurá!"
Uvarím ryžu, 
zapnem pračku
do trúby dám kura.
Povysávam obývačku,
ustatá jak múra.
 
Povinnosti ubúdajú, 
vonku sa nám zmráka.
Decká sa už vyzúvajú,
ževraj našli v parku v tráve
skapatého vtáka.
 
Deti jedia,
to mi stačí.
Ocko sa zas na mňa mračí. 
Je to ževraj veľká veda,
vychovávať dieťa.
Na všetko sa iba pýta,
odpovedať sa mu nedá,
otázkami zje ťa. 
 
Mama musí všetko hravo.
Umyť riady,
aj variť zdravo.
Očistiť fľaky na tričku,
utrieť z líca slzičku. 
Zaspievať na dobrú noc pesničku,
aspoň takú malú, 
maličku. 
 
Zaspávajú moje deti,
zaspávam i ja.
Hoc len osem, 
čas tak letí,
nenazdám sa, 
tak jak včera,
púšťam sa zas do boja.
 
Dnes sľubujem na môj veru:
"Špagety dám na večeru!" 
"Koniec kriku basta fidli!" 
A keď vypnú elektriku,
jak keby mňa vypli. 
Zasvietime baterkou.
Netreba už viacej slov.
 
Ale raz,
keď príde ten správny čas, 
vyspinkaná do ružova,
bude zo mňa mama nová.
Taká naozajstná mama.
Rozprávková!
 
Tu je moja KNIHU ZÁZRAKOV  
Viac mojich textov nájdeš tu

Komentáre

Čo dokáže mama

Celoslovenský projekt, ktorý združuje slovenské mamičky a podporuje ich v sebarealizácii. Veríme, že každá mama môže zarábať na tom, čo ju baví. Na stránke www.codokazemama.sk nájdete tisícky online obchodíkov tvorivých mamičiek, ktoré u nás predávajú svoju handmade tvorbu, kreatívne služby, knihy či materiál na tvorenie. Pridajte sa k nám!

Všetky články (506)