Daniela Maťuchová priniesla na Slovensko nové možnosti regenerácie zraku

Prvý krok k regenerácii vašeho zraku je k dispozícii online tu.

Keď sa mladá Daniela rozhodovala pre smerovanie svojej budúcej kariéry, ešte netušila čo jej život prinesie. Odpoveď sa zdala jasná. Najprv štúdium na Ekonomickej Univerzite, potom nástup na daňový úrad. O pár rokov neskôr sa vytváralo oddelenie medzinárodných daňových vzťahov na Daňovom riaditeľstve v Banskej Bystrici, kam sa jej podarilo dostať. 

Daniela pochádza Revúcej a žije v Banskej Bystrici. Vďaka svojej práci sa však dostala aj za hranice Slovenska. Zúčastňovala sa prestížnych zasadnutí OECD v Paríži, mala možnosť nahliadnuť aj do rokovacích sál Európskej komisie v Bruseli a pracovne cestovala po celej EU. Cítila sa dôležitá a práca jej prinášala potešenie.

Uspokojenie však netrvalo dlho. Vstupom do EU sa na jej stole začala kopiť agenda, ktorá ju frustrovala. Zavalená administratívou sa točila vo vyčerpávajúcom kolotoči. Práve vtedy zistila, že čaká bábätko. Prinieslo jej to pocit vyslobodenia, aspoň na čas. Počas materskej sa sústredila na radosti a povinnosti okolo dcérky. Ostala prekvapená, keď čoskoro zistila, že je znovu tehotná.

V roku 2008 sa začala písať nová kapitola jej života. Ťažká, smutná, plná výziev a momentov, keď si musela siahnuť na dno vlastných síl… Jej druhé dieťa sa narodilo tri mesiace pred termínom. Počiatočný šok z nečakaného pôrodu bol porovnateľný so šokom po úraze. 

Kým synček bojoval o život v nemocnici, Daniela robila, čo bolo jej silách. Poctivo si odsávala mlieko a dennodenne ho nosila do nemocnice. Okrem množstva iných komplikácií mal Mikuláško aj poškodenie mozgu z dôvodu nedostatku kyslíka pri narodení.

Toto obdobie bolo neskutočne ťažké a pri zdravom rozume ju držalo len to, že doma mala ročnú dcérku. Nemohla pred ňou plakať a už vôbec nie sa zosypať. Plakala vtedy, keď ju nik nevidel. Rozmýšľala nad tým, koľko toho človek dokáže uniesť…

Dieťatko sa napriek všetkému rozhodlo prežiť. Pomaličky sa jeho stav zlepšoval a po dvoch mesiacoch na JIS ho presunuli na oddelenie, kde sa začalo jeho „vykrmovanie“. Keď si rodičia mysleli, že to najhoršie už majú za sebou, začalo mať bábo problémy so zrakom. Napriek štyrom operáciám jeho oči ostali vážne poškodené. Ľavým okom reagoval len na svetlo, pravým ani toľko. 

Po troch mesiacoch strávených v nemocniciach si ho konečne priniesli domov. Doktori im veľa možností na zlepšenie jeho stavu neponúkli. V podstate len vitamíny a ako rehabilitáciu Vojtovu metódu. Keď si spomenie, ako so synom cvičila „vojtovku“ päťkrát denne, a ako pri tom obaja plakali, ako im každý odborník negoval to, čo povedal odborník pred ním, aká bola zneistená, vyčerpaná a nemala sa na koho obrátiť, aj dnes ju to ešte zabolí. 

Keďže Vojtova metóda žiadne výrazné pokroky nepriniesla, rozhodli sa hľadať alternatívne možnosti liečby. Vyskúšali desiatky rôznych terapií, za mnohými museli cestovať do zahraničia a tak bola rodina často rozdelená. Terapie a rehabilitácie, ktoré syn podstupoval a stále podstupuje, sú neskutočne drahé. Jednou z mnohých vecí, ktoré sa počas tohto obdobia Daniela naučila, bolo pokoriť svoju pýchu a poprosiť o finančnú pomoc.

Keď mal syn dva roky, dozvedela sa o americkom terapeutovi Meirovi Schneiderovi, ktorý sa narodil slepý a dnes vidí. K lepšiemu videniu si pomohol praktizovaním techník Batesovej metódy. Oslovila ho a nakoniec sa stretli aj osobne počas konferencie v Anglicku. 

Vďaka jej ročnému úsiliu sa jej roku 2011 podarilo zorganizovať 3-dňový workshop v Banskej Bystrici za osobnej účasti p. Schneidera, kde zdieľal svoje poznatky a poskytoval konzultácie. Bola to úplne prvá osveta Batesovej metódy na Slovensku. Po Schneiderovej návšteve sa jej začali ozývať ľudia a pýtali sa, kedy zorganizuje podobnú akciu. 

V tom čase sa začala pohrávať s myšlienkou, že by sa sama dala na štúdium Batesovej metódy. V prvom rade chcela pomôcť synovi. Ale už vtedy premýšľala o tom, že by mohla pomôcť aj mnohým ľuďom vo svojej vlasti, keby priniesla know-how prirodzeného zlepšovania zraku priamo na Slovensko. V týchto úvahách ju podporil aj manžel. 

Štúdium však bolo neuveriteľne drahé a z materského príspevku 200 EUR mesačne by si ho nikdy nemohla dovoliť. Znovu sa musela pokoriť a žiadať o sponzorské dary. Nakoniec sa jej vďaka štedrým ľuďom podarilo získať potrebnú sumu.

Napriek všetkému čo musela doma riešiť, sa vo svojich 40 rokoch dala na štúdium na College of Vision Education vo Veľkej Británii. Celé to trvalo rok, vrátane štyroch týždňových výjazdov do Británie, domácich úloh, ktoré robila po nociach a praxe s dobrovoľníkmi, ktorú musela zosúladiť s už aj tak nabitým programom s deťmi. Ku koncu štúdia to už jej organizmus nevydržal, ochorela aj ona aj celá rodina.  

Ale v marci 2013 urobila skúšky a dostala diplom, na základe čoho sa stala ako prvá Slovenka členom medzinárodnej asociácie učiteľov Batesovej metódy prirodzeného zlepšovania zraku.

Batesova metóda nie je terapia. V podstate ide o zrakové vzdelávanie. Klient absolvuje sedenia s učiteľom, ktorý ho naučí ako správne používať zrak. Vysvetlí mu základné princípy metódy a názorne predvedie techniky. Nejde o žiadne zložité cvičenia, ani o „tvrdý dril“. Ide o to, aby sa klient naučil používať zrak uvoľnene, bez napätia, čiže ide hlavne o zmenu návykov v spôsobe pozerania. Batesova metóda je určená pre osoby so zrakovými problémami ako je krátkozrakosť, ďalekozrakosť, astigmatizmus, presbyopia, strabizmus, tupozrakosť ap. Vek pritom nehrá žiadnu rolu.

Daniela začala praktizovať túto metódu so synom, ktorý má okrem zrakových problémov aj mnohé ďalšie. Nechodí, nesedí, nerozpráva a trpí mimovoľnými pohybmi. Aplikovanie princípov teda nebolo jednoduché. Jednotlivé techniky musela prispôsobovať jeho obmedzeným možnostiam. Jej záverečná práca bola práve na tému, ako uplatniť princípy Batesovej metódy u viacnásobne hendikepovaných osôb. 

Napriek jeho nepriaznivému stavu sa jej predsa len podarilo dosiahnuť zlepšenie. Na začiatku bol schopný vidieť ľavým okom len svetlo a pravým nič. Podľa dovtedy známych postupov zdravotníctva nebola žiadna nádej, že sa to niekedy zlepší. Avšak po rokoch práce začal vnímať svetlo aj na pravom oku a na ľavom bol schopný vnímať pohybujúci sa predmet zo vzdialenosti 2 – 3 metre. Snažil sa rúčkou chytiť hračky. Na ľavom oku mu namerali  - 20 dioptrií, čo považuje Daniela za veľký úspech. Pre porovnanie na Slovensku existuje človek, ktorý má dokonca -108 dioptrii! Podľa vysvetlenia Daniely však výška dioptrií nie je jediným ukazovateľom nakoľko človek vidí. 

Hoci sa Mikuláškov stav zraku neskôr zhoršil z dôvodu sivého zákalu (v jeho stave je neoperovateľný), aj tak je to zázrak, čo sa jeho mame podarilo. Aspoň na určité obdobie mu umožnila niečo, čo bolo podľa lekárov nemožné. Dnes má Mikuláško 12 rokov a komunikuje s rodinou cez zvuky alebo plač. Momentálne vidí zrejme už len svetlo, nejaké obrysy a veci v pohybe. Napriek všetkému, je to šťastné dieťa, ktoré sa dokáže tešiť a smiať rovnako ako ktorékoľvek iné zdravé dieťatko.