Dar reči alebo moc slova

S niektorými ľuďmi sa stretávame často, s niektorými náhodne. Dobre vieme, že dobré slová, uznanlivé slová, ktoré sme vypovedali, budú si ľudia pamätať i vtedy, keď sa na nás už vôbec nepamätajú. Najčastejšie sa však stretávame s priateľmi a rodinou. Čo by sa stalo, keby muž každý týždeň aspoň raz povedal manželke: „Ďakujem ti za námahy, ďakujem za všetko, čo si pre nás urobila...“ To neznamená, že to nemôže byť aj naopak. Ale ženy sa málokto pýta: „Nie si ustatá?“ Je nepochopiteľné, prečo je väčšina mužov zdvorilejšia voči celkom cudzím osobám, ako voči svojej žene – manželke. Je poľutovaniahodné, že nikde nepovedia ľudia toľko urážlivých, neslušných a škaredých slov, nikde sa nesprávajú tak nehanblivo, ako vo svojom vlastnom dome. A možno by ste to na toho človeka ani nikdy nepovedali.

Moc slova

Raz som čítala tieto príbehy:

Hrdina tejto príhody žil v Londýne. Jeho otec ho nemohol dať školiť, lebo sedel v žalári, a matka mu už nežila. Horko-ťažko sa dostal ku skyve chleba, musel lepiť nálepky na fľaše. Večerami, keď ho nik nevidel, začal písať pri svetle čadiacej lampy a v jeden krásny deň sa osmelil a poslal svoj rukopis redakcii istého časopisu. Nedostal ani šiling, ba i rukopis mu vrátili, ale s touto poznámkou: „Z vás ešte bude čosi.“ Utekal ulicami Londýna a zavše sa oprel o stromy, kraj, ulice, tak plakal. Nebyť týchto pár slov, bol by ostal azda naveky otrokom pustej nálepkovej dielne, ktorú obývali potkany, a nebol by sa stal tým, čím sa stal – Charlesom Dickensom.

Istý Nortoliff, novinársky kráľ, mal raz zlý deň. V návale hnevu odsúdil istého zamestnanca na prepustenie. Postihnutý so zaslzenými očami povedal iba toľko: „Veľmi by to bolelo moju matku... Viem, že aj vy milujete svoju matku.“ Mohol ostať. 

V jednej ťažkej hodine cítil sa Paul Claudel takým opusteným, takým odrezaným od všetkého dobrého, a svoj život pokladal za taký beznádejný a bez cieľa, že sa rozhodol skončiť svoj život vo vlnách Seiny. Na brehu rieky sa stretol so svojím učiteľom, ktorý býval k nemu vždy vľúdny. Teraz, keď zočil svojho bývalého žiaka a na jeho tvári výraz trpkej ustarostenosti, začal ho „spovedať.“ Claudel sa priznal, čo chcel spáchať. Bývalý učiteľ povedal len toľko, že študent, ktorého mal natoľko rád a ktorý bol takým múdrym chlapcom a pýchou triedy, toto nemôže spraviť.Takto dopomohlo niekoľko slov k pokoju srdca roztrpčeného človeka.

Ako pozitívne myslieť nájdete http://www.pozitivnemysliet.sk/moc-slova-pozitivne-afirmacie/

Príbeh panovníka z dávnych čias  http://sidlisko3.sk/201812-moc-slova/

Kresťanské spoločenstvo o moci slova píše https://www.milost.sk/logos/clanok/moc-slova

Aký je váš príbeh?

Komentáre

Alena Srogoňová

Tvorím rozprávkový svet pre deti a ich rodičov. Hra a čítanie kníh našich detí je dôležitý faktor pre ich rozvoj. Cez nich skúmajú svoje okolie a učia sa, ako svet funguje. Žijú v ríši fantázie. Sama som matkou dvoch odrastených detí. Predstavujem detský svet očami dospelých prostredníctvom knihy rozprávok . Nájdete u mňa darčeky pre deti. V poslednej dobe sa venujem písaniu rozprávok, kde sa vraciam do detských čias, do sveta kúziel a dobra. Napíšte mi čo po čom deti snívajú a po čom túžia... Veria vo víly, škriatkov či v princezné...

Všetky články (4)