Dva roky v polepšovni...

Aj to si mysleli o Andrei Gallen, keď sa so svojou knižnou prvotinou Mrzáčik dostala na besedu do reedukačného centra. Vďaka autentickosti a citu s akými dokáže písať aj o „ťažších“ témach si získava srdcia svojich čitateľov aj svojou druhou knihou Anna a Izabela.

Písanie je pre Andreu predovšetkým láska a dobrodružný únik od každodennej reality. Vďaka svojim knihám veľa objavuje, spoznáva samu seba a nachádza odpovede na svoje zvedavé otázky. Keď je dopísané, prichádza jej vnútorný kritik.

I pre ňu samu je zvláštne, že napriek tomu, že je vo svojej podstate optimistický človek, zatiaľ píše o ťažších témach, ktoré sa týkajú hraničných životných situácií. „Často mám pocit, že mi knihu niekto diktuje, alebo našepkáva, že moji hrdinovia sa so mnou rozprávajú, majú svoje mená hneď od začiatku a svoje osudy, ktoré nemôžem len tak ľahko meniť. Nikdy neviem dopredu, ako sa kniha skončí, koľko bude mať strán, alebo aká bude nasledujúca kapitola. Ako keby si žila svoj život a ja som len akýmsi sprostredkovateľom,“ vysvetľuje priam neuveriteľne.

Jej pôvodné povolanie – úspešná architektka ju priviedlo aj k ilustráciám. „Musela som však trochu zmeniť žáner od prísnych architektonických línií k voľnej ilustračnej kresbe. Jedna z dvoch hlavných hrdiniek mojej novej knihy – Anna krásne kreslí a chce byť tatérkou. Tak som sa musela snažiť, aby som ju nesklamala,“ hovorí zodpovedne a zároveň s úsmevom. A či sa jej to podarilo, môžete posúdiť v jej novej knihe Anna a Izabela. A na dvere klopkajú ďalší hrdinovia... Svoj príbeh Andrei už našepkáva malý Jonathan.

ANDREA GALLEN OSOBNE

Ako si predstavuješ svoju čitateľku?

Predstavujem si ju vo flanelovom pyžame zabalenú do deky ako sedí vo veľkom kresle so šálkou čaju. Vonku prší a ona má víkend len a len pre seba. Rozhodne sa stráviť svoj drahocenný čas s mojou knihou. Je citlivá a odvážna /pretože čítať knihu s názvom Mrzáčik si vyžaduje odvahu/. Nebojí sa preciťovať vzostupy a pády hrdinov, pretože aj keď možno občas vyroní slzu, vie, že to všetko patrí k životu. A ona má rada život. Nebojí sa ponárať do hĺbky, pretože nemá rada nič, čo ide len po povrchu.

Čo by si povedala sama sebe, keby si sa stretla ako 20 ročná?

Povedala by som, nie prikázala by som si: Už sa konečne prestaň báť! Nič ti nehrozí.

                                                                    Nikomu nemusíš vyhovieť!

                                                                    Milovať samú seba nie je egoizmus.

Je toho ešte viac, ale to by som už musela na seba kričať :)

Aký je pre teba ideálny oddych?

Závisí to od toho, čo ma unavilo. Ak som celý deň sedela za počítačom, musí to byť akýkoľvek pohyb na čerstvom vzduchu. Ak ma naopak unavil akýkoľvek pohyb na čerstvom vzduchu, tak ideálnym oddychom je pre mňa kniha, či už ju čítam, alebo píšem. Ale najideálnejším oddychom je spoznávanie alebo učenie sa niečoho nového. Vtedy sa skoncentrujem do prítomného okamihu a všetko ostatné vrátane starostí prestane existovať.

Ktoré ročné obdobie máš najradšej a prečo?

Milujem každé jedno ročné obdobie, so všetkými jeho vrtochmi, farbami, tlakovými nížami a výšami, prehánkami a metelicami. Uvedomila som si to, keď sme boli v krajinách, kde sa strieda len obdobie sucha a obdobie dažďov.

Foto: Gabriela Teplická 

Video: Alexandra Vrábelová