Komunikácia je kľúč k srdcu – znakovanie pre všetky detičky

Maxim mal len 8 mesiacov, keď mu lekári okrem diagnózy Downov syndróm, pridali aj diagnózu stredne ťažká poruchu sluchu.  „Bolo to veľmi ťažké obdobie pre nás ako rodičov. Pamätám si tú veľkú ťažobu na srdci, ktorú som cítila v ten júnový deň,“ spomína na najťažšie chvíle Jana. Moje dieťa, ktoré som tak veľmi milovala, nepočulo môj hlas. 

Obdobie po potvrdení diagnózy bolo pre celú rodinu veľmi náročné. Jana na chvíľu dokonca prestala hovoriť so svojim synom. „V hlave mi bežalo, prečo by som to robila? Je to zbytočné, veď i tak ma nepočuje! Všetko to na mňa doliehalo s odstupom času, po prvých stresoch pri pôrode, v nemocnici, všetky tie diagnózy, liečby, chorobnosť, lekári a iní odborníci… A do toho ešte aj toto. Bolo mi to strašne ľúto,“ rekapituluje v spomienkach mama troch detičiek. Maxim nepočul riekanky a ani piesne, ktoré mu spievala… Počul len hlasné zvuky - štekanie psa, vysávač… „Bolo mi ťažko a smutno…,“ priznáva Jana ohliadnuc sa do minulosti. Po tom, čo sa vyrovnala s tým, že jej syn je výnimočné dieťa pretože má o 1 chromozóm naviac  a naučila sa žiť s myšlienkou, že slniečko rodiny má Downov syndróm, prišla ďalšia rana. Jana sa veľmi túžila s niekým porozprávať a pochopiť ako svojmu usmievavému modroočku pomôcť. A ako zázrakom spoznala Silviu Hovorkovú, ktorá viedla  poradňu pre nepočujúce deti alebo deti s poruchami sluchu a tiež vlastnú neziskovú organizáciu Infosluch.

Človek potrebuje komunikovať

Prvú vec, na ktorú ju Silvia upozornila, bol fakt, že je komunikácia kľúčová nielen pre každé dieťa, ale pre každého človeka.. Dieťa, ktoré nevie komunikovať so svojím okolím to má v živote naozaj veľmi náročné. A jeho rodičia to majú ešte náročnejšie. Pre dieťa je veľmi frustrujúce, ak nemá spôsob ako komunikovať so svojím okolím. V extrémnych prípadoch, takéto dieťa upadá do apatie, stráca záujem komunikovať s okolím, lebo mu nik nerozumie, cíti sa nemilované a nepochopené. Nevie vyjadriť svoje potreby… No čo ak to nejde klasickou cestou – hovorenou rečou? Vďaka Silvii spoznala Jana techniky, ktoré pri výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa v oblasti reči a porozumenia  začala využívať. „Rozhovory so Silviou ma utvrdili, že chcem ísť cestou tzv. totálnej komunikácie. Teda, že budeme na komunikáciu využívať všetky možné prostriedky – gestá, mimiku tváre, hovorené slovo, ale aj posunky či znaky,“ opisuje Jana svoju cestu. 

Znakovanie a ilustrované obrázky

„Otec Nemec, matka Slovenka, medzi sebou sme sa rozprávali po anglicky a žili sme na Slovensku,“ ilustruje ich rodinnú situáciu Jana.  Ak by ste si mysleli, že posunkový jazyk je rovnaký všade, nie je to vôbec pravda. Bola to skutočne komplikovaná situácia. „Keďže sme chceli pokračovať vo viacjazyčnej výchove aj u nášho syna Maxa, hľadali sme taký spôsob komunikácie, ktorý by nás v tomto podporoval,“ hovorí s nadšením v očiach, pretože práve tak začala ich cesta so znakovaním a ilustrovaných obrázkoch. „V zahraničí sme objavili sadu ilustrovaných obrázkov so znakmi pre deti s Downovým syndrómom. Tento systém nám pripadal ako skvelý  začiatok našej totálnej komunikácie so synom,“ vysvetľuje. A tak sa do toho pustili s plným nasadením - začlenili do svojho života 3 jazyky, znaky a kartičky. Znakovanie je veľkým prínosom nielen pre detičky s hendikepom, ale vie maminkám pomôcť v komunikácii v rannom veku ich dieťatka, aby lepšie porozumeli jeho potrebám, keď ich ešte nevie vyjadriť slovne. Ako Max postupne rástol, znaky prestal používať a začal používať slová, ktoré už vedel… Zo začiatku sa to prelínalo a postupne prešiel iba na komunikáciu prostredníctvom hovoreného slova. No niektoré znaky si pamätá dodnes. Má 8 rokov je šikovným žiakom s individuálny študijným plánom v štandardnej škole, kde mu počas vyučovania pomáha osobná asistentka Kristína.

Olinke dlho trvalo, kým pochopila že nepočuje...

Janka je mamou troch detičiek. Olinka je najmladšia. „S Olinkou sme znakovanie v detstve nepoužívali, lebo sa veľmi rýchlo naučila rozprávať. Avšak, keď prišla náhle o sluch, znakovanie sa vrátilo do nášho života,“ spomína na ďalšie čierne obdobie Jana.  Z radostného, ukecaného, malého 4-ročného dieťaťa sa zrazu stalo, malé frustrované, ukričané dieťa, ktoré sa postupne začalo uzatvárať do seba.  Ako mesiace bežali, Olinka čoraz menej komunikovala a bola čoraz utiahnutejšia. Dnes počuje len vďaka kochleárnym implantátom. „Keď Olinka prišla náhle o sluch, chceli sme používať  znaky znova, na preklenutie obdobia, kým bude počuť prostredníctvom kochleárnych implantátov. Vzhľadom na fakt, že Olinka bola do 4 rokov úplne zdravé, počujúce dieťa, sme na iný problém. Olinke dlho trvalo, kým pochopila, že vlastne nepočuje. Že tie hlasy v jej hlave počuje iba ona, ale nie my,“ spomína s bolesťou v srdci Jana.  A tak ako deja vu, aj pri Olinke znova zažívali frustráciu z nepochopenia a nemožnosti spolu komunikovať. Obdobie po implantácii kochleárnych implantátov bolo naozaj veľmi dlhé. Trvalo takmer rok, kým Olinka mala skutočný prínos z implantátov a začala znova komunikovať prostredníctvom hovorenej reči. V podstate sa celú reč učila na novo.

Webinár o znakovaní ZADARMO 

„Celý náš životný príbeh s Maxom či Olinkou ma presvedčil o tom, že znakovanie je jedna úžasná vec, ktorú využijú nielen rodičia výnimočných detí, ale aj rodičia zdravých detí bez špeciálnych diagnóz,“ hovorí s nadšením Jana.  Ak patríte k rodičom, ktorí sa radi vzdelávajú, máte jedinečnú príležitosť prihlásiť sa a absolvovať ZADARMO Webinár o znakovaní, ktorý sa uskutoční už  8.2.2021 od 20.00 - 21.00 hod.  v pohodlí Vášho domova pre všetkých zaregistrovaných cez ZOOM. Prihlásiť sa môžete priamo na tomto linku.