Kristína Rožňovcová

Predstavíte sa nám?

Volám sa Kristína Rožňovcová, pochádzam z Bratislavy (Vajnory), aj keď teraz už žijem v inej mestskej časti. Mám tri detičky. Pri najstaršej som začala s hand made. Tá sa volá Eliška a má teraz 9 rokov, stredná je Barborka a má 6 rokov (zrovna teraz  chystáme oslavu) a najmenší je Adam ten má 2 a pol roka. 

Názov Vášho obchodíka na www.codokazemama.sk. Čo vo svojom obchodíku ponúkate?

Môj obchodík na čodokážemama  nájdete pod menom Champeriko. Aj keď teraz som pre časť svojej tvorby vytvorila novú značku Malúfka zo Slovenska. Zatiaľ som ich úplne neoddelila od seba. 

Srdcom mojej tvorby je Vajnorský ľudový ornament, ktorým zdobím sukne, šaty, vaky, hodiny a kopec iných vecí. Značku Malúfka  som vytvorila kvôli potrebe oddeliť Vajnorský ornament od ostatných, pretože mojím snom je vytvoriť hodiny s rôznymi ľudovými motívmi z celého Slovenska prípadne aj okolitých štátov. (Už som maľovala vzor z Valašska :). A je to také oddelenie rukodielnej , remeselnej, maľovanej tvorby od tej, kde vzorom nechávam potlačiť látku.

Ako ste sa dostali ku svojej tvorbe?

Vo Vajnoroch som vyrastala a teda aj s dedičstvom predkov. Študovala som na ŠÚV v BA  propagačné výtvarníctvo. Čiže maľovanie mi bolo veľmi blízke a aj všeobecne ručným prácam som sa venovala od mala. K lepšiemu zoznámeniu s ornamentom som však prišla až po maturite. Kedy som sa zvláštnou zhodou okolností stala lektorkou kurzu, kde som ho učila maľovať. Čiže maľovať som vedela, a už som si naštudovala len ornament a jeho históriu.  Maliarok vo Vajnoroch nebolo už skoro vôbec, tak som veci objavovala nanovo. Našťastie teraz už nie som jediná. Nezávisle odo mňa začali tvoriť aj iné mladé ženy :). Tak v priebehu času od mojich 19 rokoch som sa k ornamentu vracala. Príležitostné maľby pre známych a podobne. Plne som sa tvorbe začala venovať až na materskej. Kedy to bola z núdze cnosť. Každé euro sa hodilo, tak prečo hľadať brigádu, keď viem niečo, čo môžem robiť aj doma. Tak som rozvíjala svoju ponuku. Najprv to boli magnetky, potom maľované hodiny a iné predmety do domácnosti. Sukne a šaty prišli až v roku 2016, kedy som objavila firmu, ktorá robí potlač na Slovensku aj v malom množstve. Grafiky som si robila už dávno sama. Grafický program ovládam, tak som si dávala potlačiť tričká a robila svadobné oznámenia a pohľadnice. 

S potlačou látky prišli pre mňa nekonečné možnosti :D. 

No stále sa snažím dolaďovať jednotlivé produkty. 

Aký máte najväčší úspech v rámci Vašej tvorby? (výhra v súťaži, významný zákazník, výrobok, na ktorý ste hrdá)

Popravde neviem. Nevyhrala som nič, nemám ani nijako významných zákazníkov. Teda aby som bola presná, každý zákazník je pre mňa významný a s každou jednou objednávkou sa veľmi teším, pretože to znamená, že sa moje veci niekomu páčia. A tiež, že budem môcť zaplatiť deťom nejaký krúžok alebo kúpiť nové topánky :).

Aký je Váš najväčší pracovný sen?

No tých bolo mnoho. Ako som už možno spomenula, rada by som mala hodiny skoro z každého regiónu na Slovensku. Za ten čas, ktorý ich maľujem prešli mnohými zmenami. Od materiálu, hodinové strojčeky z Nemecka, vytvorenie krabice, ďakovacie kartičky, nová značka a logo. Rada by som ku každému vzoru vytvorila ešte malú brožúrku s informáciou o ornamente a jeho histórii v danej lokalite, aby som tak prispela k povedomiu o vzoroch, a ľudia vedeli, čo kupujú, a že to nie je len môj vymyslený vzor. Hodiny sú akýmsi bodom v miestnosti, na ktorý sa pozeráte veľmi často :).

Čo sa týka sukní, tak aj tam som mala nejaké tie plány, ale ja zase nie som až taká zdatná krajčírka alebo návrhárka, aby som mohla veľa vymýšľať. A popravde, veľakrát som mala dilemu, či s tým pokračovať. Asi tak  12 x za rok to prekonávam zas a znova. Týka sa to aj udržateľnosti, kvality a podobne. Záleží mi na planéte a nechcem prinášať niečo, čo si oblečú ľudia len raz a zostane to v šatníku. No rada by som priniesla aj niečo originálne a iné ako je bežné. Aby boli ženy výnimočné a predsa mali aj kúsok z minulosti. 

No čoskoro mi končí materská a ja by som si rada našla asi normálnu prácu. Alebo aspoň na polovičný úväzok. Takže tvorenie pôjde do ústrania. Moja práca ma neuživí. Takto ako fungujem teraz určite nie . 

Kedy tvoríte? Aký je Váš tip na úsporu času pri deťoch a domácnosti, aby ste mali čas tvoriť?

Toto je veľmi ťažká otázka :). Tip na úsporu času pri deťoch nemám žiaden. Často si hovorím, že tvorenie nechám, aby som sa mohla venovať deťom. Prvorodenej som sa venovala najviac, vtedy som len začínala, nemala som objednávky, rozmýšľala som nad založením firmy, materiáloch a kopec iných vecí. Je to nesmierne náročné na čas. Samotná tvorba je len malé zrnko. Koľkokrát celý deň presedím za počítačom a snažím sa vybrať správny materiál alebo pozháňať nejaké veci. Asi 3 dni som v grafickom programe navrhovala visačky na veci. Kým sa človek zorientuje. Zdokonalí produkty, nájde firmu, ktorá bude schopná také niečo spraviť. Nooo je toho dosť. Aj komunikácia so zákazníkmi, keď sa dohaduje čo a ako, keďže mnoho vecí je na želanie.

Robím proste pri deťoch. V noci musím spať. Lebo ešte stále sa budím, aby som kojila. Robím cez víkendy, keď je manžel doma a môže sa venovať deťom, aby som niečo spravila. Asi preto tak často rozmýšľam nad tým, že s tým skončím. Radšej by som sa venovala rodine, hlavne keď vidím, že čas, ktorý tomu venujem a všetky tie myšlienky v hlave (lebo pri tejto práci sa jednoducho vypnúť nedá a myslíte na to stále - aj v noci) je čas, ktorý mi nik nevráti a hlavne ani nezaplatí. Je to náročné vtedy, keď si dlho nik nič nekúpi a myslíte si, že vaše veci nemajú zmysel, že ste ich robili nadarmo. A hlavne, že som obrala moje deti o čas, kedy som mohla byť s nimi. To je najhoršie. No nedokážem sa zatiaľ tvorenia vzdať :D.

Aké je Vaše životné motto, ktorým sa riadite?

Hm. Asi najviac mám rada: „Všetko má svoj čas." :)

Čo by ste odkázali ďalším tvorivým maminkám v Čo dokáže mama?

Tvorenie má zmysle, hlavne ak vám robí radosť. Niekedy je to ťažké, hlavne ak začnete tvoriť a vyrábať viac. Ale ak to robí radosť vám a aj iným, tak je to to pravé. :)

Kristína Rožňovcová