Kríza - čas na nové veci

Ahojte, chcela by som vám predstaviť môj nový výrobok, na ktorý som sa veľmi dlho chystala. Pred nejakým časom ( asi pred pár rokmi už:) sme mali plnú kopu paletového dreva na chalupe. Už vtedy som si povedala, že by som vyskúšala niečo z patinovania len tak na skúšku, ale čas som si nenašla, možno preto, že nebol nápad.

Krátko po tom, čo začal zúriť koronavírus, prišiel domov manžel z práce so správou, že nebude až do odvolania chodiť do práce (situácia mnohých ľudí). Pár dní som z tej správy bola trochu nervózna a riešila ekonomické otázky v hlave. Teraz pred finále rekonštrukcie domu? Veď teraz je každé euro fajn. Až po pár dňoch som začala byť za túto skutočnosť vďačná a uvedomila som si aké je super, že sa nemusí toľko naháňať medzi povinnosťami v práci a prácou na dome. Ostane nám tak viac času na rodinu, väčší kľud a menší stres. Premýšľam ako je možné, že som tak rýchlo zhodnotila vec ako negatívnu, pritom v samej podstate som zistila, že mi priniesla veľa pozitívných vecí...

Ale o tom som vlastne vôbec nechcela. Keďže teraz finišujeme s prerábkou domu, povedala som si, že si vyrobím niečo originálne do nášho nového príbytku. A tak som si vymyslela vešiak na uteráky s gravírovanými iniciálmi členov rodiny ba čo viac, je tam jeden vešiačik s písmenom N - pre návštevy.

Neviem ako u Vás, ale ja keď si na návšteve umyjem ruky, rozpačito pozriem na zavesené uteráky a premýšlam či niektorý smiem použiť alebo nie? A vačšinou to dopadne tak, že po krátkej úvahe ruky v umývadle " vyfrkám " a zvyšok utriem o nohavice:P

Teraz keď to verejne píšem, tiež sa cítim rozpačito, ale inak som úplne normálna. Fakt!:)Alebo si aj vaše detváky, tak ako tie naše tiež nemôžu zapamätať, ktorý uteráčik je ich, pretože sa tie uteráky stále menia?

Tak presne preto som si v našej budúcej domácnosti vymyslela takýto vešiak a už sa moc teším na jeho používanie. Vešiak je vyrobený z paletového dreva, brúsený, šmirglovaný, maľovaný špeciálnymi farbami Chalk paint. Použila som dve vrstvy, šedú a bielu, opäť vyšmirglovala a nakoniec použila vosk na drevo. 

Vôbec som netušila, ako časovo náročné môže byť opracovanie dreva, ale tá vôňa stojí za to. Pripomenulo mi to opäť, ako vôňu dreva milujem!

Tak čo poviete? Stojí tej výsledok za to?

P.s. Táto technika sa mi natoľko zapáčila, že sa môžete tešiť na ďalšie novinky so starodávneho sveta patinovania.

Z dielničky Vás zdraví Evi