Mám tú najlepšiu maminku na svete!

Rozhovor s výherkyňou májovej pozitívnej výzvy

Andrea Matušeková Cisárová sa narodila v Myjave 26.1.1982. Vyštudovala SPŠE – TIS, elektrotechnickú priemyslovku v Starej Turej odbor technické informatické služby. Má dve deti: Lenka má 8 rokov a Nikolas Sebastián 6 rokov.
Pracovala ako asistentka a opatrovateľka detí aj starých ľudí v zahraničí. Šesť rokov bola na rodičovskej dovolenke, od roku 2013 na invalidnom dôchodku.

Gratulujem ti k výhre májovej pozitívnej výzvy. Tvoj príbeh ma dojal.

Verím, že to boli slzy radosti a nie smútku. Ani vo sne by ma nenapadlo, že môj príbeh zvíťazí, nepísala som ho za tým účelom, ale chcela som, aby ste i vy vedeli, ako som prežívala svoj veľký deň – svadbu. Potešili ste ma.

Čo robíš vo voľnom čase, ak nepočítame všetky aktivity, ktorými sa zaoberáš.

Voľného času nemám veľa, ako žiadna mama. Niektorí ľudia si myslia, že asi len sedím, pozerám seriáliky a ľutujem sa, že nesmiem ísť ešte do práce. Ale mýlia sa. Robím to, čo ma baví. A keď je voľný čas, idem s deťmi do parku, na vychádzky, na bicykel. Deti sú vždy popredu, nevládzem s dychom za nimi. Alebo sa len tak doma hráme, deti milujú spoločenské hry, často súťažíme, smejeme sa a snažíme sa zo všetkých síl každý vyhrať.

Si šikovnou kreatívnou mamičkou v projekte Čo dokáže mama, ako aj mnohé iné. Kde berieš inšpiráciu?

Presne tak, je neskutočne veľa kreatívnych mamičiek. Keď pozerám fotky, čo ktorá robí, mám pocit, že ja ešte robím málo oproti ostatným. Vyrábam mydielka s veľkým nadšením a láskou, pri nich zabúdam na čas, na problémy a starosti, užívam si tie chvíle plné krásnych vôní, farieb, nových tvarov a očakávania, či sa podarí. Inšpiráciu beriem aj od mojej sestry, ktorá ich robí tiež. No mám aj vlastnú fantáziu, nedávno sme s manželom vymysleli mydlové kytice, košíky z mydlových ruží, a veru celkom úspešne. V mužovi mám veľkú oporu, nielen v mydielkovaní. Bez neho by som určite nebola tam, kde dnes, sama by som nenabrala odvahu a neverila by som si. Mojou veľkou vášňou vždy bolo pečenie koláčikov, zákuskov. A stále je.

Sama mám dve malé deti a veľmi dobre chápem, že času nie je nazvyš. Máš ja ty nejaké tipy a triky, ako to zvládnuť všetko čo najlepšie a pritom uspokojiť túžbu po sebarealizácii?

Najviac spravím doobeda. Keď sú deti v škole a škôlke. Ráno varím, potom robím mydielka, pečiem. Na obed idem po deti, a keď dcérka číta alebo sa učí, viem mydielkovať  a pritom dávať pozor, či sa učí správne. Som človek, ktorý nevie sedieť a oddychovať. Stáva sa, že tvorím aj večer, keď deti spia a manžel pozerá telku. Mám výhodu, že nepotrebujem dlho spať. Takže robím potichu mydielka, v byte je pokoj a nič ma neruší.
Čo ťa v živote napĺňa a robí radosť? Ako vyzerá tvoj bežný deň mamičky?

Vstávam možno pre niekoho priskoro, o pol piatej. Ešte všetci spia, spravím si voňavú kávu, raňajky, zoberiem si knihu a pri raňajkách si niečo pekné prečítam. Potom pripravím raňajky deťom i manželovi, desiatu dcérke do školy. Niekedy sa stáva, že kým budím ráno deti do školy, škôlky, stíham aj navariť. Po siedmej veziem deti do zariadení. Doobeda upratujem, varím, periem, žehlím a venujem sa môjmu mydielkovaniu a pečeniu. Na obed idem po deti, potom spolu obedujeme, učím sa s dcérkou a neskôr sa hráme. Lenka rada číta, my počúvame. Keď je krásne počasie, deti chodia na ihrisko pod oknami, spolu s deťmi od susedov, vtedy mám chvíľu čas. Hneď ho využijem na mydielkovanie. Večer sme doma celá rodina a vychutnávame si spoločný čas.

A čo ma okrem rodiny napĺňa?  Moje hobby, moje mydielka a pečenie. Venujem tomu veľa času a je úžasné, že vidím i výsledky,  že to, čo robím, má i zmysel.

Porozprávaj, aká bola tvoja príhoda zo svadby, ktorou si získala výhru májovej pozitívnej výzvy.

V skratke, bolo to o zážitku na mojej svadbe. Naplánovaná bola len taká malá svadba, rodina, súrodenci, rodičia, cca 20 ľudí. Nič zvláštne, nič veľké. Doobeda prípravy, účesy, mejkap a podobne. Civilný obrad mal byť v úzkom kruhu rodiny. Užívala som si tie dlhé tri kilometre z rodičovského domu na úrad, rozprávala sa s mojím bratom, ktorý nám robil šoféra. Keď sme prišli pred úrad, zbadala som na boku stáť môjho dobrého kamaráta s priateľkou. A to som netušila, čo ma čaká, keď som sa otočila. Stál tam hotový zástup ľudí, všetci naši známi od Bratislavy, Starej Turej, Myjavy. Moja drahá maminka povedala všetkým, kde a kedy bude obrad. Všetci sa dohodli, že prídu s kyticami, darčekmi, blahoželaniami, krabicami napečených koláčikov na hostinu. Nikoho nik neprosil, nežiadal. Plakala som od šťastia ako malé deco. Pre niekoho úplne obyčajný príbeh, pre mňa jeden z najkrajších momentov v živote. Mám tú najlepšiu maminku, priateľov, známych, vďaka ktorým viem, že na tomto svete mám svoje miesto, že to všetko má svoj význam, prečo sa dejú i menej príjemné veci v živote.
A mimochodom, každý zo svadby dostal ručne robené mydielko – srdiečko od nás. Pani na úrade celý košík mydielok, aby si podelili za ochotu. A tiež som myslela na ľudí, ktorí mi pomáhali so svadbou, takže ďalšie košíky mydielok a solí do kúpeľa.

Si výnimočná. Keď som čítala tvoju májovú pozitívnu výzvu, netušila som o tvojom celom príbehu. Okrem toho, čo robíš, aj bojuješ. S čím?

Som len obyčajné dievča, žena, iná možno len tým, že som si prešla v živote i menej príjemnými vecami. Preto si vážim oveľa viac ľudí, život, deti, neriešim malichernosti. Bojovala som s rakovinou. Nielen za seba, ale kvôli svojim deťom. Brala som to ako bežnú chrípku. Môj verdikt znel: zhubný nádor na pľúcach na ľavej strane.

Máš tušenie, ako k tomu mohlo dojsť?

Celý život sa zdravo stravujem, mäso a sladkosti skoro vôbec nejem, nevedela som, že by také dačo mohlo mňa postihnúť ženu, ktorá nikdy v živote nedržala cigarety ani len v ruke, nieto ešte v ústach.

Ako sa ti žije teraz? Má choroba následky?

Nádor sa podarilo odstrániť, bol veľký. Vzali mi horný lalok pľúc,  chvalabohu mi tá časť pľúc nechýba, rýchlejšie sa zadýcham, to je pravda, ale inak nepociťujem veľký diskomfort. Pripomína mi to dnes už len jazva, a sem-tam bolesti, keď sa moc unavím, presilím, alebo pri zmene počasia.

Aký bol priebeh a aké sú vyhliadky?

Ja si vravím, že som už zdravá, lekári vravia, že to s istotou budeme vedieť, až keď prejde päť rokov po chorobe, čiže ešte dva roky budem sledovaná na onkológii. Som vďačná, že som sa nezložila, že som napriek trápeniu dokázala fungovať aj ako mama, aj keď som chodila na chemoterapie. Štyri hodiny každý týždeň do mňa liali niečo, čo malo zabrániť rastu ďalších nádorov, a verím, že sa to podarilo a že už nijaký iný nezačne nikde rásť. Prišla som o vlasy, mala som 46 kíl, bolo to ťažké. Mala som však celú rodinu pri sebe.

Aké máš plány? Chceš mať veľkú rodinu alebo plánuješ rozbehnúť vlastné podnikanie?

Chcela by som, aby ma raz moje mydielka uživili. Bolo by to neuveriteľné, keby sa mi splnil tento môj veľký sen. Mám kvôli ochoreniu určité zákazy, keďže pľúca už nie sú úplne v poriadku, nemala by som pracovať s ľuďmi, viac sa chrániť. Klasická práca nepripadá do úvahy. Verím, že sa podnikanie aj rodina dá pri správnom načasovaní skĺbiť a byť v oboch sférach na 100%.

Máš životné krédo? Ak áno, prezraď.

Mám. Ak nejde o život, nejde o nič. Vnímam to tak, že všetky bežné problémy sa dajú riešiť, neoplatí sa trápiť nad malými starosťami, má ich predsa každý. Nik nie je šťastný každý deň, ale každý deň si môžeme povedať, dnes bude krásny deň a krásnym si ho spravíme len my sami. Začínam ho preto úsmevom 🙂

Ako by si povzbudila čitateľky, ktoré ešte nenazbierali odvahu sa predať a ukázať svetu, čo všetko dokážu?
Verte si! Nemyslite nato, že možno zlyháte. Objavte v sebe to, čo bolo skryté. Nestrácajte čas a robte to, čo vás baví. A tešte sa z maličkostí, pretože na nich stojí svet.

Ďakujem za rozhovor.

Autor: Adela Hašíková