Manželstvo duší alebo ako nájsť svoju “soulmate"

Upútali ma krásne nostalgické spomienky známej herečky: “U herca je dôležité aj zázemie súkromného života. S manželom sme mali šťastie, že sme sa našli. Lebo sú aj prípady, keď si niekoho nájdete, milujete sa a zrazu zistíte, že ste si cudzí. Že ste si už všetko povedali. My sme sa s Mirkom mali stále o čom rozprávať.“ Vo svojom byte umelkyňa dodnes cíti manželovu prítomnosť, aj keď je už dávno po smrti. “Byt je ním stále naplnený. Mám jeho knihy, spisy aj myšlienky. S Mirkom sa tam vždy porozprávam, poradím. Verím, že človek úplne neodchádza. Volá sa to, tuším, život večný. Niečo z človeka musí byť predsa niekde zachované,“ uvažuje na záver národom milovaná umelkyňa.

Prečo sa niektoré manželstvá i napriek prvotnej láske rozpadajú a stávajú sa skôr bojiskom a prečo iné v bojisku života vytrvajú a časom rozkvitnú do prekrásnej, milujúcej a empatickej spolupatričnosti?

Duša ide vždy za láskou a ak ju nenachádza vo vzťahu, hľadá ju a ide ďalej. Ak máte to správne spojenie duší, tak nemusíte hľadať ale ani žiarliť, kontrolovať, sledovať, čítať partnerove správy. Jednoducho dôverujete a ani sa nezamýšľate nad tým, prečo je to tak. Počujete sa, aj keď si nič nehovoríte. Rozumiete si, aj keď mlčíte. A svoju krásu vnímate aj bez prikrášľovania.

Poznanie založené iba na vonkajšej kráse, na hmotnom, viditeľnom a okázalom môže byť aj v pozadí rozpadu mnohých manželstiev. Svadba s pravým spojením srdca, duše a rozumu je v súčasnej dobe čoraz vzácnejšia.

Ako dosiahnuť vo vzťahu spojenie na úrovni duší? Ako to spojenie poznať?

Určite nie rozumom. Skúste sa zamyslieť, čo si na svojom partnerovi vážite, aké hodnoty vďaka nemu získavate. Často si ich dôležitosť uvedomíte až v okamžiku, kedy partnerov stratíte. Skúste cvičenie, ktoré si bežne ani neuvedomujete a to je o strate a smrti. Nájdite si pokojnú chvíľu, zatvorte si oči a predstave si, že váš partner vás opúšťa, možno zomiera. Precíťte emócie a uvedomte si myšlienky, ktoré vás prvé napadnú. Je to strach - “čo si počnem, čo budem robiť sama na tomto svete“ alebo „ konečne pokoj a môžem asi robiť, čo ja budem chcieť“ alebo prežívate „silná túžba partnera nasledovať, myslíte naňho a stále vám chýba“.

Pojem duša mal počas celej ľudskej histórie majestátny význam. V dnešnej dobe má však zvláštny podtón. V bežnom živote sa používa skôr metaforicky - oduševnený pohľad, oči sú zrkadlom do duše, ľudia bez duše, staré dobré duše, nevinné duše a spriaznené duše.

Ako nájsť svoju spriaznenú dušu? Dušu, ktorá bude vyživovať vaše manželstvo láskou, silou, pokorou, úctou a nehou?

Filozofi vravia, že duša je prítomná v každej časti nášho tela, ale aj to, že telo presahuje. Je skôr ako svetlo. Svetlo samotné nevidíme, ale vďaka nemu vidíme iné veci. A predovšetkým v sebe ukrýva farby dúhy. Duša premieňa udalosti na zážitky, dáva im farebné emócie. Duša dáva hĺbku a tajomnosť našim bytostiam.

Manželstvo vidíme, cítime a vnímame zväčša iba fyzicky, tu - na zemi. Vnímame vzhľad, fyzickú prítomnosť, dotyky, objatia doplnené slovami. A vzormi sú nám filmové lásky. Fyzická krása sa však postupne mení. Partner, ktorého priťahujeme iba vzhľadom, s nami nemusí vydržať navždy. Je tu ešte niečo, čo dá kráse aj iný rozmer, a to je - naša duša. Duša, ktorá dáva hĺbku srdcu, farbu citom, kúzlo charakteru, ticho mysli, jedinečnosť našej osobnosti.

Čo znamená „manželstvo na úrovni duší“

Ak chceme nájsť svoju spriaznenú dušu, musíte mať spojenie so svoju dušou. Nejde iba o to, že ste dušou niekde - možno ste v práci, aj keď ste doma alebo v hlave riešite problémy, stále telefonujete, ste na sociálnych sietiach ale máte pocit, že ste s rodinou.

To je jedna úroveň neprítomnosti duše, ale je tu aj vyššia úroveň: Uvedomila som si to pri terapii klientky, ktorá pôvodne hľadala pomoc pre svojho žiarlivého manžela. Nikdy mu nebola neverná. On svoju žiarlivosť odmietal riešiť. Navrhla som jej riešiť problém u nej. Objavili sme krásny, intenzívny, ale dramaticky ukončený vzťah s jej predchádzajúcim manželom. Ona sa hneď vydala, bývalý partner sa tiež oženil (ale už je opäť rozvedený). Priznala, že sa jej často o prvom manželovi sníva a často naňho myslí - niekedy v dobrom, niekedy s hnevom. Spýtala som sa jej, či už vie, prečo žiarli jej manžel. Pochopila, že fyzicky je s manželom, ale jej duša je ešte s predchádzajúcim partnerom.

Podobné môžu byť neukončené citové väzby s niektorým z rodičov. Práve v rodinnej terapii krásne vidieť toto odlišné smerovanie duší. Riešenie akýchkoľvek vzťahových problémov znamená najskôr riešiť neukončené citové putá z minulosti.

Pri terapii manželských problémov by si každý z partnerov mal túto otázku položiť: Viem byť v tichu, pokoji, viem byť sám so sebou, viem počúvať svoj vnútorný hlas, obohacuje ma vnímanie hudby, krásy?“ Cesta totiž nie je iba hovoriť o partnerských problémoch, učiť sa taktizovať, prispôsobovať sa a hrať niečo.

Mať spojenie so svojou dušou znamená vedieť ju aj vyživovať

Musíme vedieť s ňou komunikovať jej jazykom. Prirodzeným jazykom duše je umenie, poézia, hudba, tanec, meditácia, príjemné masáže, krása, ticho, posvätné miesta, úsmev a radosť. Iba v priestore, kde rezonujú tieto kvality, nájdete svoju spriaznenú dušu.

Zdrojom pre výživu duše je láska - láska k partnerovi, deťom, prírode, umeniu, kráse a predovšetkým k sebe. Potrebujete seba, svoj život a dušu naplniť láskou. Nemôžete dávať niečo, čo nemáte.

Ak vám láska v živote chýba, môžete sa spojiť s jej zdrojom vo vás a mimo vás. Je ľahké hovoriť o láske, slová však môžu byť prázdne. Preto sa skúsme radšej dívať s láskou. V momente, keď sa dívate s láskou, ste spojení so silami, ktoré presahujú obyčajné vnímanie. Čo to vlastne znamená? Zastaviť sa a vnímať okamihy každodennej krásy:

Predstavte si, že sa dívate na krásne rozkvitnutý strom jablone, jeho nežné farby, vône, jemný bzukot včiel. Predstavte si, ako milujete svoje dieťa, ako obdivujete umenie, hudbu, prírodu? Použite tieto pocity ako most spojenia s láskou. Použite všetko, k čomu pociťujete hlbokú náklonnosť, obdiv a nehu.

Mostom k duši je meditácia, relaxácia, imaginácia. Ak sme v spojení so svojou dušou, aj naďalej sa staráte o svoj bežný život, jete, spíte, pracujete. Impulzy k životu však prichádzajú z oceánu večného bytia. Láska je aj prijatie života takého, aký je a nie takého, aký by sme ho chceli mať.

LÁSKA je to jemné plynutie v súcite, láskavosti, empatii, nežnosti. Splynúť môžeme aj s hudbou, prírodou, tichom. Skúste si iba ľahnúť na zem, uvoľniť sa a spojiť sa so zemou. Môžete plynúť v oceáne.

Obrazne svoj „stav bez duše“ pomenovala klientka s depresiami: “Som ako ryba na plytčine.“ Zamýšľala sa, ako sa cítia dve ryby na plytčine, ako sa cítia malé rybky v plytkých vodách a skonštatovala, že taký je aj jej vzťah s partnerom a deťmi.

Mgr. Adamcová