Mňa žiadna vláda obmedzovať nebude!

Tieto veľkonočné sviatky budú krajšie.
Iné, ako doteraz. A viete, čo?
Je na nás, či si ich takými spravíme.
Namiesto kostolov naplníme srdcia.
Namiesto "povinnej jazdy" u príbuzných
zistíme, kto nám chýba a koho po tomto všetkom
medzi prvými navštívime.
Namiesto prežierania sa v pokoji si jedlo vychutnáme.
A spolu s deťmi aj pripravíme.
Dokonca aj deti pripravíme na to,
že tentokrát šibačka nebude.
Lebo tým starých rodičov chránime.
Aby sme ich mohli mať ešte dlho pri sebe.
Trebárs to vynahradíme cez letné prázdniny.
Aké obmedzenie?
Veď sme dospelí a vieme,
že je na nás, aby sme išli príkladom.
Namiesto zvykov môžeme vytvoriť nové. Lepšie.
Spoločne čítať, rozprávať sa nad starými fotkami,
užívať si jeden druhého. To, že máme domov
a zodpovednosť je držať odstup. Nateraz.
Ony to pochopia.
Vtedy, keď to pochopíme my.
Že ostať doma je obmedzením iba vtedy,
keď tomu nerozumieme.
Máme príležitosť na veľké jarné upratovanie.
Nielen skrine, domov, ale aj dušu a hodnoty poupratujme.
Bez pristavenia veľkého kontajnera
môžeme sa zbaviť nepotrebných vecí,
toho, čo nás ťaží a sťahuje.
Ostať dome pre mňa nie je obmedzenie,
ktoré sa deje z vôle iných v ich prospech.
Je to moje rozhodnutie.
Nie vydržať - užiť si to.
Čo najlepšie.
Vymeniť "chýbaš mi" na "vždy sa teším na teba".
Lebo chýbaš mi je akoby výčitka.
Kým radosť z budúceho stretnutia je naša aktivita.
Tak sa tešme.
A nenechajme si nahovoriť, že nás niekto obmedzuje.
Ak sa nám nepáči, ako sa doma cítime,
najvyšší čas, aby sme to zmenili.
Práve sme na to dostali príležitosť, požehnanie.