Môj syn ako môj učiteľ /alebo vážna diagnóza ešte nemusí znamenať koniec sveta/

blog od mamičky Mirky Valovej 

Určite ste zažili obdobie, keď vám všetko išlo ako po masle. Darilo sa vám v práci, i v súkromnom živote bolo všetko v poriadku. Zrazu sa však stalo niečo, čo ste vôbec nečakali... Napríklad výpoveď v práci, finančné problémy, alebo vážne ochorenie v rodine.

Tak presne to stalo nám.

Predstavte si, že vážna diagnóza /svalová dystrofia/ vášho staršieho syna obráti váš dovtedajší život naruby.  Zrazu ste postavení pred hotovú vec a musíte s tým žiť. Nič iné vám ani neostáva. Lekári nedávajú vášmu synovi žiadne nádeje a vám ostanú len oči pre plač. Všetko je zrazu zastreté, akoby v hmle. V prvých momentoch to popierate, nechcete tomu uveriť. Nie, to predsa nie je možné, to je nejaký omyl. Lekári sa určite zmýlili.  Bohužiaľ, je to pravda  a vy sa musíte k tomu postaviť čelom. Schválne nepíšem zmieriť sa s tým, pretože je to nemožné. Nejde to.

Okrem nekonečnej a nekončiacej bolesti v srdci musíte riešiť kopec praktických záležitostí. Od lekárov, cez úrady, až po poisťovne.

No kvôli synovi vydržíte všetko, len mu nejak uľahčiť život.  

V ďalšej etape hľadáte nejakú nádej. Niečo, čo by pomohlo synčekovi. Ďalej žijete svoju realitu a ochorenie sa postupne stane súčasťou vášho života. Pomaly si zvykáte na to, že choroba uberá vášmu synovi sily a vy ste prvý, kto mu pomáha pri tom, čo nezvládne. Robíte to s nesmiernou láskou, ochotou, no zároveň aj akousi revoltou, ktorá vám z najvnútornejšieho vnútra tvrdí, že to predsa nie je spravodlivé... Že deti by nemali trpieť. No musíte s tým žiť a popasovať sa s tým najlepšie ako len viete.

Tak ako váš syn. Našiel si svoj vlastný priestor, svoj vlastný svet a vlastný spôsob, ako sa s diagnózou vyrovnať. A  prispôsobiť tej potvore/chorobe/ všetko. Lebo tá si robí čo chce a ako chce. 

No váš syn vám nastavuje zrkadlo. Povie vždy čo si myslí a presne udrie klinec po hlavičke.

Keď vám jedného dňa povie, že má pestrý život a že s tou diagnózou sa dá žiť, tak mu dáte za pravdu. A budete ho milovať ešte viac ako predtým. Hoci neviem, či sa dá ešte viac ľúbiť tak úžasného syna.

Áno, dá sa žiť s takou chorobou. Dokonca veľmi plnohodnotne. Vďaka tomu, že si váš syn našiel svoje koníčky a svoju oblasť záujmov, vy to prekonávate hrdinskejšie. Ste nesmierne hrdí na to, že môžete byť toho všetkého súčasťou. Že povzbudzujete jeho tím na pravidelných hokejových zápasoch,  že kričíte: „gól!“ smerom k futbalovému trávniku už po stý krát s takým oduševnením a takou radosťou, s akou to všetko prežíva váš syn. Keď vidíte tie iskričky v jeho očiach, všetko sa vám zdá zrazu ľahšie. A nadobudnete presvedčenie, že predsa to len pôjde. Vy sa z toho života dokážete tešiť. Váš syn vás naučí, čo je v živote naozaj dôležité: láska, pokora a chuť žiť aj napriek prekážkam.


Mirka je tvorivá maminka, ktorú baví písanie a skladanie básničiek. Ak chcete o nej vedieť viac, navštívte jej obchodík.

Komentáre