Monika Sobeková

Predstavíte sa nám?

Moje meno je Monika Sobeková, máme dve deti – šesťročnú Hanku a trojročného Šimiho. Žijeme v maličkej dedinke medzi Nitrou a Trnavou v Šalgočke. 

Názov Vášho obchodíka na www.codokazemama.sk. Čo vo svojom obchodíku ponúkate?

Názov môjho obchodíka je Monika Sobeková - Cesta k sebe. Nájdete v ňom naše knižky pre deti aj pre rodičov z oblasti vedomého osobného rozvoja, láskavého rodičovstva a dokonca aj rodinnú hru na podporu a rozvoj empatie Dúhovka. Nie sú to však bežné knihy.

Kryštálové rozprávky prinášajú liečivé príbehy o zemských kryštáloch a bylinkách, daroch prírody, ktoré otvárajú naše oči, odomykajú srdcia a uzdravujú naše životy. Zároveň osvetľujú deťom i rodičom tajomstvá zemských bytostí a ich úlohy pri ochrane planéty. Približujú kolobeh roka v prírode a s ním súvisiace slávnosti, ktoré sú súčasťou nášho života už od dávnoveku.

Uzdravujúce modlitbičky pre deti a rodičov zase pomáhajú ukázať rodičom, aká je dôležitosť uspávania a spoločného času stráveného pred spaním. Plus prinášajú modlitbičky na témy, ktoré deti riešia a takto ich možno s nimi láskavo spracovať. Obrázky k nim maľovala naša Hanka, takže je z nej malá ilustrátorka. 

V obchodíku máme aj našu knižku pre rodičov - Láskavá cesta k detskej duši. Hovorí o našej rodičovskej ceste - ako sme prechádzali vedomým počatím a tehotenstvom, rovnako pôrodom a potom rôznymi výzvami vo výchove detí, ktoré sme riešili inak ako sa to tradične robí. 

Ako ste sa dostali ku svojej tvorbe?

Ja som knihy písala už dávno, pretože som učila na vysokej škole financie a to bolo súčasťou mojej práce. Keď sme sa stali rodičmi, uvedomili sme si, že ak chceme, aby z našich detí vyrástli bytosti láskavé, empatické - k sebe (lebo sebaláska aj nám často chýba), k druhým, ale aj k Zemi a prírode, musíme im ísť čo najviac príkladom. A to znamenalo v prvom rade, zmeniť seba samých. Ako píšem v našej knižke Láskavá cesta k detskej duši ...cesta k detskej duši je vlastne cestou k sebe samému. Lebo ak sa chceme stať napodobeniahodnými rodičmi, musíme žiť pravdivo v súlade so skutočnými potrebami našej duše. 

Dnes už epigenetici dokázali, že deti do 7 rokov sa učia prevažne napodobňovaním svojich najbližších. A my sme si kládli otázku, či sme napodobeniahodnými vzormi. A keď sa zamyslíte nad svojím správaním a videním sveta, čo dostalo náš svet tam, kde je teraz, uvedomíte si, že to asi treba robiť a žiť inak. 

Gándhí povedal: „Staň sa tou zmenou, ktorá chceš, aby vo svete nastala“. A ja som vo svojich predstavách videla svet, kde sú deti a rodičia v láskavom spojení a žijú v súlade a rešpekte s prírodou. A toto sa snažíme žiť aj my. 

Aký máte najväčší úspech v rámci Vašej tvorby?

Úspech je asi to, že som si sama spravila autorský blog a pridávam na neho pravidelne články a naše skúsenosti, úspechom je aj to, že za tie tri roky sú naše knižky vo viac ako 2000 rodinách, a predaj si robím úplne sama. Úspechom je pre mňa aj to, že som spustila online kurz, uverejňujem články v známom časopise, ale toto všetko sú vlastne len drobnosti.

Najväčší úspech je v tom, ak sme čo len jednu rodinu motivovali a inšpirovali k tomu, začať žiť inak - vedomejšie, láskavejšie a vlastne aj celé rodičovstvo vnímať inak - ako posolstvo a ako cestu k tomu, aby sa náš svet stal krajším. 

Deti sú naša budúcnosť. To nie je klišé, ale fakt. Raz z nich budú možno členovia našej vlády, lekári, učitelia. Ak ich budeme viesť k súťaživosti, k sebeckosti, k tomu, aby mysleli len na seba, ak budú závislé od elektroniky, nezdravo sa stravovať, ak im bude jedno, že sú v práci, ktorú neznášajú, len aby zarobili slušné peniaze, tak ako to tu bude vyzerať? Položili ste si niekedy takú otázku?

Aký je Váš najväčší pracovný sen?

Najväčší pracovný sen je, aby takýchto rodičov, ktorí sa nechajú inšpirovať a nájdu odvahu vykročiť na cestu k detskej duši, a teda aj na cestu k sebe samému a zmenia svoj život, bolo viac a viac. 

Kedy tvoríte? Aký je Váš tip na úsporu času pri deťoch a domácnosti, aby ste mali čas tvoriť?

Ťažká otázka. Kedysi som písala po nociach, potom som išla spať, ale som nespala, lebo som kojila :-) :-). Potom som prestala pracovať po nociach, lebo som bola hrozne unavená. Dala som výpoveď z práce a tešila som sa, ako budem cez deň pracovať - písať, točiť videá a pod. Prišla korona a deti sú doma :-) takže načo plánovať, keď to aj tak dopadne úplne inak. 

Máme v blízkosti starých rodičov, takže pracujem, keď postrážia deti, a to je asi všetko v tomto období. Je to od nich veľká pomoc a podpora, veľmi si to vážim, lebo nie každý má takúto možnosť. Inak mám pocit, že stále varím, odkedy sme začali jesť inak, zdravšie,

varím častejšie a viac.

Takže ani neviem, kde beriem ten čas niečo tvoriť. 

Jeden tip však mám. Ak chcete deti zabaviť, aby sa hrali samé (dlho to síce netrvá, ale lepšie niečo ako nič) ukážte im nejakú hru, začnite ju hrať sa s nimi, napríklad s bábikami, na rodinu a podobne. Keď sa už do toho pohrúžia, vtedy ich môžete nechať tak, aby pokračovali. Ja vtedy idem pracovať. Ono deťom stačí aj  20 minút vedomej pozornosti denne, lenže niekedy pri množstve úloh nie je ani týchto "pár" vedomých minút také ľahké. 

Aké je Vaše životné motto, ktorým sa riadite?

Najväčší dar, ktorý môžete dať svojim deťom je vaša vlastná premena. Toto je veta, ktorú si už nepamätám, kto povedal, ale má v sebe úžasnú silu. My sme boli vychovávaní najlepšie, ako naši rodičia vedeli a ako to systém dovolil. Ale pozrime sa na náš svet, ako dopadol. Skúsme to my robiť inak a ukazujme deťom, že tá cesta ku krásnemu svetu vedie cez naše srdce - cez láskavosť, empatiu, radosť a spokojnosť. Staňme sa tou zmenou, ktorá chceme, aby vo svete nastala. 

Čo by ste odkázali ďalším tvorivým maminkám v Čo dokáže mama?

Viete prečo je takýto portál ako Čo dokáže mama dôležitý? Lebo maminy tu tvoria to, čo im prináša radosť. Možno nezarábajú z toho 2000 eur mesačne, ale tá radosť a spokojnosť, keď robíte to, čo vás baví je nadovšetko.

Predstavte si, ako by vyzeral náš svet, keby neboli peniaze a každý by robil iba to, čo ho baví. To, čo mu prináša radosť na duši.....ľudia by zrazu nežili toľko v strese, pod tlakom, neboli by takí chorí, lebo vedci dnes už dokázali, že väčšinu chorôb spôsobuje dlhodobý stres. Cestou k zmene je zmena našich hodnôt - že šťastiu a spokojnosti dáme prednosť pred tučným kontom, veľkým domom a dvomi autami. 

Takže milé maminy, vytrvajte a robte to, čo vám prináša radosť, čo nám tu, na portáli Čo dokáže mama ukazujete. Takto aj vaše deti uvidia, že tvoriť s láskou a radosťou je cesta, ako žiť šťastne.