Môžeme sa hov*iť...

Z času na čas k nám zavíta môj bratranec a strávi v našej rodine niekoľko dní. Vidí, ako fungujeme, ale aj to, ako nám to občas fakt nefunguje. Jeden deň, čo tu bol, bol pre mňa skutočne náročný. Od rána som sa cítila ako sopka pred výbuchom, do ktorej ešte celé okolie hádže svoje zápalné fľaše. 

No a tak sa stalo. Vybuchla som. Nahučala na deti koľko sa do nich zmestilo. Vrčala na muža. Bratranec to všetko videl. Pozná ma ako svoje ponožky, vie odľahčiť situáciu i prejaviť pochopenie. A tak mi len tak šplechol, či si nechcem pustiť nejaké svoje múdre výchovné video… :) No… sme sa zasmiali fakt schuti. 

Mala som potrebu sa ale nejako pred ním obhájiť, a tak som vysvetľovala, že to, čoho bol svedkom, u nás nie je bežný deň. Že som od rána cítila, ako sa u mňa zbiera hnev a nevedela som sa ho zbaviť. A tak ďalej, bla bla bla. (V skutočnosti som sa ale vyviňovala skôr pred sebou…)

Dnes mám podobný deň. Nálada striedavá, depkujem si, neviem prečo. Momenty obrovskej lásky sa u mňa striedajú s chvíľami, kedy by som sa najradšej vystrelila niekam na Mars. Deti darovala do dobrých rúk aj s rodným listom a mužovi povedala, nech skúsi svoje šťastie niekde inde. Zobrala si dovolenku z materstva, manželstva, zo všetkých vzťahov, ktoré mám. 

A viete čo? No a čo! Sú jednoducho aj takéto dni. Môžeme ich mať. Nemusíme sa za každú cenu snažiť dostať do pohody. Niekedy je také to hovnenie sa dobrá vec. Možno si pýta oddych naša duša, možno naše telo, hlava. Možno ten pocit nepríjemnosti zo života v sebe nesie nejaký odkaz, ktorý chce byť prečítaný, vypočutý, vynesený na svetlo. A možno nie, neviem. Nie všetko musí mať nevyhnutne nejaký vyšší zmysel. Hoci sa časom často ukáže aj to, že každá táto nezmyselnosť nakoniec nejaký zmysel mala. 

Môžeme depkovať. Smieme nadávať. Frflať. Bahniť sa. Bez tohto bahna by sme neboli schopní oceniť to, čo sa nám ukáže, keď sa dostatočne vybahníme a vyplávame hore. Tie priezračné vody, keď sa kal usadí na dne. To slnko, ktorého lúče tá priezračná voda láme… Tie farby, život, ten pocit pri tom plávaní si…

A nemusíme sa pred nikým obhajovať. Ani pred bratrancom, ani pred mužom, mamou, deťmi. A ani pred sebou. 

P.S.: Ak sa bahníte pridlho, má to svoj dôvod. Nevyčítajte si to. Len si prejavte trochu láskavosti a súcitu. Buďte k sebe empatickí. A požiadajte o pomoc. Porozumieť svojim srač*ám nesmierne pomáha. 

P.S.: Na foto som v tričku od spomínaného bratranca. Teraz neviem, brať to sarkasticky či doslova? Alebo si to upraviť:

Mama - milujúca (najmä seba a svoj dobrý pocit zo života)

    - dokonalá (vo svojej nedokonalosti)

    - všímavá (voči okoliu, no i k sebe)

    - najlepšia (verzia samej seba tu a teraz vzhľadom k okolnostiam)

#koucingnaozajfunguje #lifecoaching #psychologist

#mamablogger #relationships #emotions #materstvo #rodičovstvo #odvratenastranamaterstva #japodlamna