NEKOJÍM, ale som dobrá mama!

blog od mamičky Katky Brňákovej

Týchto pár riadkov nie je o mamách, ktoré oslavujú Svetový týždeň dojčenia a deťmi pricucnutými na prsník. Ale o tých, ktoré z nejakého dôvodu svoje deti nedojčili, nedojčia. A možno za to v hĺbke duše cítia nevysvetliteľnú horkosť, bolesť. Niekedy aj výčitky.

Keď sa mi po deviatich rokoch fungovania rúcalo zdanlivo šťastné manželstvo, neúnosne ma iritoval pohľad na šťastné páry. Prečo im to vyšlo a mne nie? Veď som pre to spravila všetko! Všetko! A možno aj viac...

Teraz, po rokoch už viem, čo viedlo k nášmu rozvodu a akú vysokú cenu som za to zaplatila, že som netušila, že najviac škodím sebe, keď nad niektorými vecami zatváram oči. A o ďalších veciach som ani netušila, že pomaličky, kvapka po kvapke, ako voda rozruší kameň, zničia šťastie našej rodiny.

Ako to súvisí s dojčením, ktoré nevyšlo? Nedalo sa zachrániť ani po zúfalých pokusoch a teraz vyvoláva bolestivé výčitky? Dojčenie ako aj manželstvo, je vzťah. Hneď prvým kameňom úrazu je to, keď sa na to pozeráme, ako na formu kŕmenia. Lenže tento postoj nič nemení na tom, že dojčenie vzťahom naozaj je. Žiadúcim stavom pre matku aj dieťa.

Žijem sama s deťmi tri roky, ale to neznamená, že by manželstvo nebolo tým najlepším, čo je potrebné nielen pre dieťa, ale pre všetkých. Jednoducho som sa prispôsobila situácii, našla inú cestu, ako sa dá fungovať aj sama. A moje deti sú šťastné, no inak, ako deti, ktoré vyrastajú v rodine, ktorej majú pred sebou príklad toho, že ocinko miluje maminku a maminka ocinka a my ich.

VZŤAH MEDZI DOJČIACOU MATKOU A DOJČENÝM DIEŤAŤOM NIE JE LEPŠÍ ANI HORŠÍ, AKO VZŤAH MEDZI NEDOJČIACOU MATKOU A NEDOJČENÝM DIEŤAŤOM. JE INÝ.

Dnes ma pohľad na šťastné páry neirituje. Dokonca sa dokážem tešiť z ich šťastia. Neprestala som veriť v to, že manželstvo a rodina s milujúcimi rodičmi a deťmi je to najlepšie, čo môžeme deťom aj sebe dať. Prišla som na to, že nikoho šťastie ma nemôže iritovať, bolí ma to, že som nevedela, čo to robím, kým som bola vydatá, a nepoznala som následky. Pomocou tých, ktorí sa v tom vyznajú, som postupne svoju bolesť spracovala, odpustila som si a bolesť zmizla.

Milé mamičky, ktoré ste dojčili kratšie, ako ste plánovali a odstavenie nebolo vašim rozhodnutím, zaslúžite si podporu a pochopenie. K tomu je potrebné, aby ste zistili, čo sa vlastne stalo. Prečo to nevyšlo? Je ľahké povedať, však sa tým netráp! Keď nás to trápi a škrie. A to, že iným to vyšlo, môže v nás vyvolať negatívne pocity, odpor.

TO, ČI DOJČÍ ALEBO NIE, ZO ŽIADNEJ MAMY NEROBÍ LEPŠIU ALEBO HORŠIU MAMU. Aj nedojčiaca matka dokáže dať dieťaťu to najlepšie, čo je v jej silách, len ju to bude stáť oveľa viac času, námahy, peňazí, energie. V podstate znáša následky niečoho, za čo s veľkou pravdepodobnosťou nemohla.

Jedna z najväčších lží je, že čas zahojí všetky rany. Ak rany na duši necháme tak, len ich akoby zalepíme leukoplastom a necháme hniť, nielen zabolia pri každom dotyku, ale časom sa rozšíria a infikujú oveľa viac. Časť nášho života.

Hnisavé rany na duši spôsobené odstavením dieťaťa proti našej vôli pretrvávajú aj desaťročia. Liečiť by sme ich mali nielen kvôli sebe, ale aj v prospech ďalšej generácie. Lebo tie deti, ktoré sa nám dojčiť nepodarilo, vyrastú a založia svoje rodiny. Vtedy – už ako staré mamy – sa budeme pozerať na inú dojčiacu ženu – svoju dcéru alebo nevestu. Čo, keď nás to bude iritovať, bolieť? Ako im pomôžeme, keď sme si samy nedokázali pred rokmi pomôcť? Ako ich budeme podporovať?

ŽIADNA MATKA, KTORÁ ODSTAVILA DIEŤA, BY NEMALA MAŤ VÝČITKY. ŽIADNA.

To je posolstvo našej knihy, ktorá za 13 mesiacov svojho života pomohla nielen matkám v príprave na dojčenie, ale aj tým, ktoré majú rany na duši, naštartovať proces liečby.

Žiadne alibistické „nerieš, nie si prvá ani posledná, ktorej to nevyšlo“, ale prijatie, pochopenie, pomôcka, aby ste identifikovali, čo to bolo u vás, kvôli čomu to nevyšlo. A aby ste nakoniec zistili, že nebola to vaša chyba. Dokonca dokázali pomôcť ďalším matkám, lebo budete v tom mať jasno.

Knihu podrobili hĺbkovému skúmaniu práve mamy, v ktorých podnadpis „Nebuď tá, ktorá to vzdala!“ účinkoval ako bodnutie do hnisavej rany. Po dočítaní sú inými mamami. Takými, ktoré vykročili po ceste vedúcej k hodnotnej premene – z neúspechu dojčenia sa stane úspech v raste. Prijatím nielen seba a neúspechu v dojčení, ale spracovaniu bolesti. K testovaniu účinku knihy vydavateľstvo poskytuje 100%-nú záruku vrátenia peňazí, ak nesplní vaše očakávania. Za celú dobu nám ju neposlala späť žiadna nedojčiaca mama.

Zo srdca si prajem, aby sme boli mamami, ktoré predžívajú svojim deťom život, v ktorom sa chyby neberú ako zlyhanie, ale ako príležitosť stať sa lepšími. Nie lepšími od druhých, ale lepšou verziou seba. To bude život hodný žitia, aký v prospech všetkých môžu žiť aj naše deti.

Šírme podstatu dojčenia a tvorme lepší svet.

Nie čas, ale láska zahojí všetky rany. Začnime láskou k sebe.

Fľaša nie je prsník, ale MAMA je stále MAMA.

Pre svoje dieťa tá najlepšia.

Vaša Katka Brňáková

Katka je mamka troch detí, ktorá verí v tvorbu lepšieho sveta. Zakladateľka a koordinátorka kampane na podporu osvety o dojčení (SR – od 2012, Maďarsko – od 2017, Srbsko – 2018). Spoluautorka TOP knihy o úlohe rodiny a okolia v úspechu dojčenia, ktorá pomáha predísť zlyhaniam a pomáha liečiť rany na duši. Knihu aj so štýlovým tričkom, ktoré to povie za vás, nájdete v obchodíku.