Od obdivu k tvoreniu

Ahojte,

volám sa Helena a chcem sa s vami podeliť o moju cestu k tvoreniu.

Pri výbere štúdia som celkom pragmaticky zvolila cestu, ktorá mala perspektívu priviesť ma k bývaniu, teda zarobiť si naňho. Srdce ma ťahalo k žurnalistike, fotografovaniu, filozofii, ale rozum protirečil - takto si na byt nezarobíš. Poslúchla som ho. Študovala som marketing a obchod na Ekonomickej univerzite, venovala som sa dvom jazykom. Už popri škole som začala zarábať a usilovnou prácou sa mi pár rokov po získaní diplomu naozaj podarilo našetriť si na polovicu bytu. Bola som šťastná. Nevidela som viacej dôvod zostávať v práci, ktorá ma prvé roky aj bavila, ale posledné dva už bola len vyčerpávajúca. Tak som odišla z veľmi dobre plateného miesta v známej nemeckej korporácii. Všetci sa čudovali, že odchádzam a nemám v zálohe iné miesto. Dala som si pauzu dva mesiace, veľa som spala, cestovala a uvedomila som si jednu vec. Nechcem, aby sa môj živt zúžil na tešenie sa na víkendy a 25 dní dovolenky.

Keďže som nevedela, čo ďalej, začala som si hľadať brigádu, že kým na to prídem, nech nezapadnem prachom. Na moje prekvapenie som dostala ponuku na miesto v oblasti head-huntingu (personalistika zameraná na vyhľadávanie a oslovovanie kandidátov na zväčša špecifické a vyššie managerské pozície). Išlo mi to dobre, boli sme skvelý malý kolektív, práca bola časovo flexibilná a keďže sa nám darilo, aj veľmi dobre platená. Zarábala som dokonca viac ako môj manžel. Počas tohto úspechu prišlo vytúžené dieťatko. A mne bolo jasné, že späť do biznisu sa už vrátiť nechcem. Premýšľala som, v čom som dobrá, čo by som mohla robiť, aby som sa realizovala, ale zároveň mala dostatok času na rodinu. Otehotnela som druhý raz a po roku som sa vďaka Prozreteľnosti zapísala na štúdium na Teologickej fakulte. Popritom som zakladala rodinné centrum a začala písať články. Dostala som pozvanie do redakcie časopisu MIRIAM (žiaľ už druhý rok neexistujúceho). Bola som na seminári Katechézy dobrého pastiera a začala som sa venovať vedeniu katechéz pre deti. Tam je tvorivosť a zručnosť tiež veľmi vítaná.

Po keramike som vždy pokukovala, obdivovala ju, nosila som si suveníry z dovoleniek. Až raz som sa odhodlala a našla si certifiovaný kurz Modelovanie keramiky v ÚĽUV-e. Došla odpoveď, že kurz je už plný. Avšak týždeň pred jeho začiatkom sa uvoľnilo jedno miesto - pre mňa. Písal sa rok 2016 a odvtedy som už keramiku neopustila. Chodím do dielne pani keramikárky so 40-ročnou praxou. Túžim mať raz vlastný ateliér. Zatiaľ tvorím - kde sa dá doma, na chalupe a v dielni využívam potrebné zariadenie, najmä pec. Materiály na výrobu keramiky sú celkom finančne náročné. Keramika ma učí aj trpezlivosti, jej proces výroby sa nedá urýchliť. Glazovanie je tiež jedna veľká výzva, aj tá istá glazúra na tej istej hline môže "vypáliť" inak.

Moje dievčatá už vyrástli (Barborka má 13 rokov, Dominika 10 rokov) a ja som veľmi vďačná, že som mala možnosť byť pri tom, ako rastú, ako sa formujú z dieťatka na dievčatká a slečny.

Posledného pol roka sa venujem keramike na polovičný úväzok, zvyšok času venujem svojim a iným deťom (krúžok náboženstva).

Keramika je úžasná vo svojej rozmanitosti a variabilnosti toho, čo môžem vytvoriť. 

Moja mamina ma volala Helienka, preto som si zvolila aj moje meno pre obchodík takéto.

Teším sa, že sa mi to podarilo urobiť deň pred sviatkom mamičiek. Aj takto si na ňu stále spomínam...

Helienka