Rozhovor s Renátkou Greschner

Renátka Greschner. Pre mnohých známa tvár z TV, žiadaná odborníčka a poradkyňa v oblasti zdravia, manažérka úspešnej fitnessky - dcéry Lei Matuškovej. Jednoducho inšpiratívna mama troch detí, pre ktoré sa nebála vystúpiť z davu a ukázať „čo dokáže mama“.

Venuje sa širokému spektru činností v oblasti zdravia, výchovy a vzdelania, a popritom dokáže čeliť rôznym výzvam, nemá strach zapojiť sa do rôznorodých projektov.

 

Aj napriek istoty stáleho zamestnania, po vyštudovaní odboru detskej zdravotnej sestry a 19 rokoch praxe v oblasti zdravotníctva si sa rozhodla pre vlastnú cestu. Čo ťa viedlo zmeniť zamestnanie? A kto ťa podporoval?

Vždy som inklinovala k práci s deťmi, alebo s ľuďmi, nikdy som nechcela pracovať niekde v závode za pásom. Ťahalo ma to k práci, kde je každý deň iný a zároveň môžem pomáhať. Byť bytosťou, na ktorú sa niekto teší, aj keď sa ukáže v práci. V nemocnici som dlho pracovala na JIS/urológia. Nevýhodou štátneho zamestnanca je jeho napredovanie, alebo vzdelávanie. Na jednej strane Vás podporia, na druhej je problém, kto za vás vezme služby, keď budete v škole... Stereotyp... To je presne to, prečo som odišla a v roku 2002 založila živnosť. S mojím partnerom sme začali podnikať v gastronómii. Avšak ani to nebola pre mňa cesta. Študovala som externe oblasť masážnych techník, fyzioterapiu, v čom sa dovzdelávam dodnes. Neexistujú hranice vedomostí. Vždy ma podporovali deti a v určitej etape aj môj expartner. Rada používam vetu „všetko v živote je na dobrovoľnosti“. Nik vás nemôže donútiť milovať, niekam ísť, alebo niečo urobiť proti vašej vôli. Nik vás nedonúti zotrvať na jednom mieste, žiť tak, ako niekto chce... Dobrovoľne si vyberáme rodičov, ktorým sa narodíme, urobíme prvé kroky, prvé slová... Ak padnete na dno, pre vaše rozhodnutie mať dieťa s mužom, ktorého milujete, ale on sa vám otočí chrbtom, vzdá sa možnosti byť s dieťaťom, ako sa to stalo mne, netreba na neho nadávať... Vybrala som si ho dobrovoľne, tak zvládla ďalšiu dôležitú skúšku, ďalší level v mojom bytí. Odstupom času nám dá život na všetko odpoveď a ja len hovorím: „Ďakujem!“ A tak je to vo všetkom.

Svojou húževnatosťou a odhodlaním pomôcť vlastnému bábätku si sa rozhodla svoje zdravotné znalosti rozšíriť a ďalej pomáhať pacientom aj s lymfodrenážnym postihnutím. Čo bolo tým najdôležitejším podnetom k rozšíreniu tvojej pôsobnosti?

Špecializujem sa aj na manuálne lymfodrenážne masáže. Môžem tvrdiť, že ich viem asi najlepšie nielen technicky, ale mám o lymfe veľa naštudovaného. U môjho najmenšieho dieťatka sa po narodení v roku 2013, v 7 týždni života, objavil abces v lymfatickej uzline nad prsníkom. Prognózy na operáciu neboli až také hrozivé a v Martine sme všetko úspešne zvládli. Po polroku som však začala pozorovať rozdiely medzi veľkosťou pästičky oboch ručičiek ako aj celej pravej hornej končatiny. Začala puchnúť. Diagnóza znela: lymfedém pravej hornej končatiny. A tu to začalo. Vždy si vyberám odborníkov, hlavne čo sa týka nášho zdravia, nášho tela a to už nevravím, keď ide o moje deti. Takže od Prahy, Bratislavy som sa dostala do Brna, kde mi jeden úžasný docent povedal: „maminko, jen Vy jí můžeme nejlépe pomoci“. Vedel, že som zdravotník, čomu sa venujem, a tak sme sa pustili do práce. Bola to dlhá cesta, ale dennodenné masáže a uvoľňovanie odtoku lymfy, aj keď cez plač, prinieslo vytúžené ovocie. Moja Dianka teraz už len z fotiek vidí, akú mala ručinku inú.

Svoje zdravotné znalosti si preniesla aj do výchovno-vzdelávacej oblasti v materských školách formou divadielok pre deti. Kde berieš inšpiráciu?

Počas materskej dovolenky som sa každému môjmu dieťaťu veľa venovala a tomuto tretiemu obzvlášť. Ale je to preto, že som sa dcére rozhodla dať život v 44 rokoch. A vtedy som si povedala, že jej musím dať všetko rovnako ako mojim už dospelým deťom (19,29), keď som bola mladšia. A vďaka nej, keďže má rada divadielka, som si pripravila tri projekty pre najmenších určené pre materské školy. Prvý sa týka prvej pomoci s názvom Červená víla a Macko Maťko. Druhý zas zdravej výživy, zdravia samotného s názvom Rozkýchaný doktor ďateľ a tretí je s environmentálnou tematikou pod názvom Čarovný les ,kde sa deti učia čo oni môžu dať lesu a naopak, čo les môže dať im, nám všetkým. Všetky projekty sú úspešné a do škôlok ma pozývajú radi.

Popri svojej práci sa pohybuješ medzi úspešnými športovcami. Jednou z nich je aj naša slovenská reprezentantka, tvoja staršia dcéra, Lea Matúšková, držiteľka titulov Dvojnásobná majsterka MMČR, Vicemajsterka Európy vo fitness, fitness trénerka. Dnes spolu pomáhate a ponúkate ľudom poradenstvo a pomoc v oblasti zdravia a krásy. Na čom pracujete momentálne a kde vás zákazníci nájdu?

Moja staršia dcéra je úspešná v oblasti športu, akým je fitness. V salóne X, ktorý sa nachádza v Prievidzi na ul. Bjorsona 16 na sídlisku Píly, ponúka poradenstvo, metodické tréningy vo fitness centre. Teraz si dala od súťaženia pauzu, pretože si zvolila prioritu školu, nakoľko gymnázium je náročné a chce sa výborne pripraviť na prijímací pohovor na vysokú školu. V našom salóne si s obľubou oddýchnu tehuľky pri obľúbených masážach, navštevujú nás športovci, samozrejme onkologickí pacienti s lymfedémmi.

Ponúkam rôzne druhy masáži.

Nájdete ma na Instagrame: renatagreschner_official, na FCB: www.facebook.com/masaze.rg.1, na stránke Čo dokáže mama: . www.codokazemama.sk/produkt/ponukam-terapeuticke-masaze.

Zapájaš sa do rôznych projektov. Čo považuješ za najväčšiu výzvu vo svojom živote? Čo ťa viedlo vystúpiť z davu?

To, že sa nebojím ísť, a vystúpiť z davu, vyplýva z mojej povahy asi. A určite z môjho detstva, ktoré ma veľmi ovplyvnilo. Pre moju mamu som nebola nikdy dostatočne dobrá a stále hľadala na mne chyby. A nech som sa akokoľvek snažila zaujať jej pozornosť, bolo to neúspešné. Takže teraz v mojej 50tke môžem poďakovať mojej mame, za to, že mi ukázala ako sa to nemá. A to je ťažká téma, ísť s ňou na trh. Snažím sa byť dobrým človekom, úprimným. Možno moja úprimnosť nie je každému po vôli, ale neriešim to. A chcem byť v prvom rade MAMOU. S veľkým srdcom, otvorenou náručou, objatím, kedykoľvek to moje deti potrebujú. Aj keď ma vyhľadáva stále viac a viac klientov, na moje deti musím mať vždy čas, lebo si to tak želám. A tak si prispôsobujem aj pracovný čas, ako to vyhovuje mne. Mojou najväčšou výzvou je samotný život. Každý deň ďakujem, že otvorím oči a postavím sa na nohy a mám možnosť tvoriť, byť s deťmi, ktoré vychovávam sama a robiť to, čo ma baví. A moja práca masérky ma baví veľmi.

Ako vnímaš projekt Čo dokáže mama?

Projekt Čo dokáže mama sledujem od začiatku a vždy sa usmievam s láskou, čo všetko my, maminy, dokážeme. Projekt ma nadchýna a čerpám z neho aj ja.

Si veľkou inšpiráciou pre mnohé mamičky. Poraď ako sa nebáť vystúpiť z davu?

Každá z nás má rovnakú štartovaciu dráhu. Niekedy mám pocit, že veľa emócií zabíja v nás okolie, niekedy aj naši najbližší, ak nás nepodporia alebo nad nami mávnu rukou. Ničoho sa netreba báť, keď niečo nevyskúšate, nemôžete vedieť, aký bude koniec alebo výsledok. Život máme len jeden, zdravie tiež... Od určitého času si ho veľmi užívam, aj napriek okolnostiam, skúškam, levelom, ktoré som musela zdolať. Urobili ma silnejšou, lepšou, odolnejšou a za to všetko ďakujem.

Ďakujem za rozhovor

Autor: Lucia Benková

 

Komentáre