Šupla som do prehrávača staré CD s označením JAZZ. To CD sme dostali od predavača v jednom obchode. Keď sme tam vtedy vkročili a obzerali nejaký tovar, zaujala nás skvelá jazzová hudba, čo sa niesla obchodom.
Opýtali sme sa predajcu ani nie na tovar, ale na hudbu, čo znela z reproduktorov: „Máte tu skvelú hudbu, čo to je?“ Predavač podišiel k prehrávaču, vybral CD a daroval nám ho. Doteraz ho máme. Tu a tam si tú hudbu, čo nepoznáme interpretov ani názvy skladieb púšťame a robí nám dobrú náladu a teplo na srdci. Ako práve teraz iba mne.
Ale nie o tom som chcela. Je nedeľa. Ako isto viete pre mňa deň ničnerobenia, keďže podľa vzoru mojej starej mamy nerobím v nedeľu zhola nič. Je to deň pre rodinu, výlety, oddych, relax alebo nezáväzné plaudern na terase, či v obývačke, keď je už na terase chladno.
Počúvam tú hudbu v pozadí, ťukám do klávesnice, robím si veci pre seba a to celý deň. Takto by som začala: Všetci moji chlapi sú na dovolenke – na pánskej jazde. A ja som sama doma.
Som mimo komfortu
Som z toho prekvapená asi viac ako moje okolie, lebo toto je po prvýkrát, ako sme sa presťahovali sem na dedinu, že som sama doma niekoľko dní. A tiež prvýkrát odvtedy, čo máme deti.
„Čo budeš robiť?“ pýtali sa ma kamaráti, keď sa dozvedeli o plánoch môjho manžela, zobrať chalanov na chalupu mimo domu.
„Neviem, ale ja si určite niečo nájdem.“ odpovedala som spontánne. Ten môj vnútorný pohon ma ženie stále vpred, nielen pri písaní, ale pri robení akýchkoľvek iných vecí.
„Umývať okná, či?“ opýtala sa ma kamarátka, na čo som jej pritakala: „Áno, aj toto plánujem, keď budem sama doma.“
O pár dní mi tento nápad vyvrátila ďalšia kamarátka, keď podotkla: „Okná sa umývajú, keď je chlap doma, aby sa videlo, že sa niečo doma robí.“
Ale môj plán je môj plán, a tak som už umyla všetky okná na prízemí a ešte ma čakajú okná na poschodí. Pekne, postupne, okno za oknom. Keď sa mi chce, nie keď ma čas tlačí.
Pravidlá iba pre mňa
Okamihy dňa, keď robím, čo chcem
Dokonca som si stanovila pravidlá na tieto dni. Plánovač vo mne sa nezapriem. Až taký spontánec zase nie som:
- Robiť veci, ktoré mám rada.
- Robiť veci, ktoré chcem a odpustiť si slovíčko musím.
- Robiť veci v inom poradí, ako to zvyčajne robím.
- Pretrénovať spontánne reakcie na podnety, ktoré prídu.
- Realizovať neplánované aktivity.
- Svoj jedálniček upraviť podľa mojich a len mojich túžob a chutí.
Moje prázdniny
Blogové texty pre klientov vytváram aj do zásoby. Alebo si urobím poznámku, akú ďalšiu tému spracovať, aby to bolo zaujímavé aj chytľavé pre klientovho klienta. Moja tvorivosť má priestor a čas, pracovať nerušene celý deň.
Plánujem, tvorím a pripravujem aktivity do zásoby. Na nahrávanie videí a podcastov nemám vnútorný drajv, tak to nechávam na inokedy.
Vybehnem do záhrady a robím fotografie čohokoľvek, čo tam nájdem. Veď fotiek pre moje aktivity nikdy nie je dosť a určite zachytím niečo pekné, príjemné, publikovateľné a chytľavé pre čitateľov a fanúšikov.
Slová známych: „Chalani Ti budú určite chýbať.“ a večerné správy od mojich chalanov: „Chýbame Ti?“ prepočúvam a neposielam odpovede. Veď majú svoj program, ktorý je určite zaujímavý, chlapský, jednoducho iný ako bežne. Nech si ho naplno užijú bez mojich emočných výčitiek. Oni sú tam a ja tu.
Teraz chcem byť sebeckou a precítiť bytie so sebou každú minútu dňa. Potrebujem otvorenú myseľ pre iné aktivity, ako si nechať točiť gramoplatňu v hlave: Čo asi robia? Je im dobre? Chýbam im? Dosť!
Sociálny kontakt udržiavam krátkymi správami a telefonátmi. Nemusím sa hneď niekam trepať, technológie to vyriešia za nás.
Domáce práce sú minimalizované. Skôr „čakám“ na prach, aby som sa mohla realizovať ako domáca pani. A viete čo? Nechce sa mi. Túto rolu tiež na tieto dni zamykám v kumbále.
Jediné, čo sa mi nedarí, že spať tak dlho, ako len chcem. To nie je moja šálka kávy. To by mi niečo zo dňa ušlo a ja chcem mať dlhočizný deň a veľa toho stihnúť.
Dohodli sme si spontánnu návštevu s dlhoročnou kamarátkou. Po 9-tich rokoch bez detí. Len ona a ja a naše súčasné nastavenia, vnútorné pocity, vnútorné boje. Prebrali sme kopec tém, nezabudli sme ani na módu (aj keď módne trendy už veľmi nesledujeme) a zistili sme, že aj bez témy detí to dáme viachodinovým dialógom a pokračovali by sme do neskorej noci.
Keď sme sa lúčili, mala som pocit, že 2 vysokoškoláčky sa stretli po rokoch. Že síce žijú svoje životy ďalej, ale na tú spoločnú chvíľu existujú len oni dve v bezprostrednosti, otvorenosti a radosti, čo prúdi vzduchom. Maličkosti, ktoré ma tešia.
Užívam si samotu
Ja viem, že mnohé z toho môžem robiť aj počas dní, keď je doma zvyšok rodiny, ale vtedy dávam väčšiu prioritu im ako sama sebe. Možno ma týchto pár dní samej so sebou v mojom kráľovstve odváži byť kráľovnou a dovoľovať si viac, ako to robím doteraz.
Uvidím, ako sa mi podarí túto misiu napĺňať. Teóriu poznám dokonale. Stačí len jedna malá veľká vec – preniesť ju do reálneho sveta.
To až o pár dní – práve teraz si užívam moje prázdniny.
O týždeň neskôr
Je opäť nedeľa podvečer, prešiel môj týždeň bez chalanov a ja si dnes sadám k počítaču, aby som dokončila článok, ktorý som začala písať priamo v okamihu, keď sa veci diali.
Čas plynie ďalej a po mojich prázdninách prichádza krátky sumár.
Sumár zo dní, keď som bola sama doma:
- pripravené príspevky na sociálne siete na 2 týždne dopredu
- predpripravené blogové texty pre klientov na 2 týždne dopredu
- umyté okná na prízemí aj poschodí
- 4 pozreté filmy podľa mojich predstáv až do konca
- 2 stretnutia s dlhoročnými kamarátkami, pri ktorých som bola tu a teraz na 100%
- krátke meditácie každý deň
Čo som si ešte viac potvrdila:
Na akúkoľvek aktivitu ten správny čas príde.
Veci, ktoré robím rada, robím rada v ktorúkoľvek hodinu dňa.
Ja naozaj nemusím, ale chcem.
Mám dosť rokov na to, aby som robila, čo chcem.
Počúvať seba je to najdôležitejšie.
Komentáre