Seriál: Náš život na ostrove Maurícius: 3. časť

Išli by ste s dvoma deťmi na dva mesiace spoznať ostrov Maurícius, jeho miestnych obyvateľov a celkovo ochutnať život v raji? Mladá slovenská rodinka do toho išla! Radko, Lucka a ich dve ratolesti sú práve v nádhernom prostredí pri mori, kde sa snažia včleniť medzi domácich. Seriál o ich dobrodružnej ceste si môžete vychutnať každý týždeň práve tu! 

Prší prší len sa leje
Ani na tropickom ostrove nie je obloha vždy len belaso modrá. Lebo to bola moja naivná predstava. Neskôr sme zistili, že náš pobyt na Mauríciu sa presne kryje s obdobím, kedy zvykne najčastejšie pršať. Január až marec je tu síce leto, teploty sú nad 30 stupňov, ale z veľkej horúčavy a vlhkosti sa často sformujú tropické búrky, či dokonca cyklóny. Tak sme si zažili aj niekoľko zamračených a upršaných dní. A dokonca aj búrky so silným vetrom. Ak sú búrky naozaj silné (cyklón), býva aj dva tri dni úplne všetko zavreté a neodporúča sa vychádzať von. S takouto situáciou sme chvalabohu ešte nemali tú česť sa stretnúť.

Dážď na Mauríciu je ako teplá sprcha. Je prudký a rýchly. Máte počas neho chuť proste len tak stáť a zmoknúť. Zistili sme, že nás baví aj upršané počasie. Oceán je vtedy tmavý a rozbúrený, no je stále teplo, tak deti môžu utekať pred vlnami. Po daždi vylezú Andrejkove obľúbené slimáky a žabky, ktoré zbiera a potom aj niekoľko hodín pozoruje. A keď po dni či dvoch znova vykukne slniečko, nič nám nebráni znovu plážovať a výletovať.

Botanická záhrada
Vybrali sme sa pozrieť si botanickú záhradu v meste Pamplemousses. Sir Seewoosagur Ramgoolam botanical garden, tak sa volá, je najstaršou botanickou záhradou na južnej pologuli. Jej plocha je zhruba 33 hektárov.

Hneď za vstupom stojí niekoľko sprievodcov, ktorí vás za poplatok prevedú záhradou. Porozprávajú vám o jej histórii a podajú informácie o rastlinách či stromoch v nej. My, keďže sme boli s neustále pobehujúcimi deťmi, sme šli na vlastnú päsť. Záhrada je naozaj nádherná. Strávili sme v nej zhruba štyri hodiny. Najväčší dojem na nás urobilo jazero s gigantickými vodnými leknami, ktorých kvety menia farbu od bielej po ružovú a modrú.

Zaujímavý bol taktiež mohutný baobab. Deťom sa páčili jazierka, potôčiky a žabky poskakujúce v ich okolí. Môj muž skoro odpadol, keď objavil v tráve veľkého chameleóna, ktorý mu ochotne vyliezol na ruku.

Krásny víkend za nami
Strávili sme ho na pláži, ktorá sa nám zatiaľ z tých čo sme videli, páči najviac. Trou aux biches - dlhočižná a široká pláž s bielym pieskom lemovaná palmami. Voda je tam plytká a úplne priehľadná. Je vzdialená 20 minút autobusom od Pereybere, kde bývame. My ľúbime cestovať mauríciuskou hromadnou dopravou. Naozaj. Obzvlášť deti. Chodia tu staré hrkotajúce autobusy a jazdia strašne rýchlo s otvorenými dverami aj oknami. Normálne tŕpnem, či vôbec stihnú zabrzdiť. Cestovný poriadok neexistuje. Prídeš a čakáš. Nikdy sme však nečakali dlhšie ako 10 minút. Každá cesta je pre mňa spoznávaním.

Baví ma sledovať krajinu a ľudí za oknom. Miestnych posedávajúcich pred domami, pobrežie mihotajúce sa za oknom, kľudné dediny, či mestečká s kopou obchodíkov. Taktiež si nenápadne obzerám spolucestujúcich. Dnes ráno to bolo pestré. Dvaja mladí chalani so slúchadlami na ušiach si nahlas pospevujú chytľavé reggae. Starší pán zopne ruky a skloní hlavu, keď míňame hinduistický chrám. Pani v pestrofarebnom sárí priviera oči, vyzerá unavene. Páči sa mi tá rôznorodosť, tá farebnosť a ich úsmev. Hanka sa nakláňa zo sedačky, pozerá dozadu do autobusu a máva. Usmievajú sa takmer všetci a mnohí mávajú späť. Pri vystupovaní Andrejka vezme na ruky pán stojaci na zastávke a pomôže mu dole. Andrejko poďakuje: “Thank you.” Keď čakáte na autobus, často niekto zastane a ponúka vám odvoz. Buď taxikári, tam je to trošku drahšie, ale dá sa zjednávať. Alebo aj miestni, ktorí vás radi zvezú. Celkom lacno. Napr.za 20 minútovú cestu sme zaplatili mladému chalanovi v prepočte 4 eurá. A cestou si ešte aj pokecáte. Autobusom sme platili za dvoch dospelých a jedno dieťa (Hanka zadarmo) okolo 1,20 eur za tú istú cestu.
No ale naspäť k tomu nášmu víkendu. V sobotu sme len leňošili - prechádzali sa po pláži, kúpali sa, dali sme si obed v reštaurácii priamo na pláži. Radko vyskúšal miestne pivo, ja pinacoladu. Miešané drinky tu robia poriadne silné. Overila som si to už na viacerých miestach.

V nedeľu sme šli z tej istej pláže šnorchlovať s divokými morskými korytnačkami. Odviezol nás tam čln s preskleným dnom. Je to zhruba 200m od brehu. Miestni tu špeciálne kŕmia obrovské morské korytnačky, aby neodplávali k inému pobrežiu. Ja som pred tým síce mala rešpekt, tak som ich obdivovala z lode a strážila deti, ale Radko z toho mal ohromný zážitok.

Cestou domov mi v hlave bežali myšlienky a dojmy z toho, čo sme tu zatiaľ zažili... Prebúdza to vo mne stále väčšiu chuť spoznávať tento farebný ostrov a tiež takú všeobecnú chuť cestovať po svete. Večer vravím nadšene Radkovi: “Vieš kam by sme mohli ísť nabudúce?” Ten so smiechom prevracia očami. “Teraz sme tu, zlatko. Ži prítomnosťou.” Tak ŽIJEM😊
Lucka

Viac o dobrodružstve tejto rodinky si pozrite na FB S deťmi v batohu