Seriál: Náš život na ostrove Maurícius. 6. časť

Išli by ste s dvoma deťmi na dva mesiace spoznať ostrov Maurícius, jeho miestnych obyvateľov a celkovo ochutnať život v raji? Mladá slovenská rodinka do toho išla! Radko, Lucka a ich dve ratolesti sú práve v nádhernom prostredí pri mori, kde sa snažia včleniť medzi domácich. Seriál o ich dobrodružnej ceste si môžete vychutnať každý týždeň práve tu! 

Casela park

Keď sme sa zabývali na novom mieste, otestovali pláž a prešli sa okolitými uličkami, zachcelo sa nám spoznávať okolie. Flic en Flac má obrovskú výhodu v tom, že drvivá väčšina najzaujímavejších miest ostrova je od mestečka do trištvrte hodiny cesty. Za prvý cieľ sme si vybrali Casela park, ktorý je len cca 5 km vzdialený. Predstavovali sme si, že to bude veľká, trochu divokejšia, ZOO.

Realita nás však príjemne prekvapila. Obrovské priestranstvo, kde majú zvieratá veľké prirodzene pôsobiace výbehy. Mnohé sa pohybujú voľne v prírode. Casela park sa rozprestiera na ploche 250 hektárov. Po areáli premáva safari autobus, ktorý nás dopravil k jednotlivým častiam parku. Najprv sme šli na safari. To znamená, že sme presadli do ďalšieho autobusu a viezli sme sa krásnym zeleným lesom, kde voľne behali impaly, zebry, pštrosy, či nosorožce.

Po safari sme zamierili k žirafám, ktoré sme mohli kŕmiť. Boli zvedavé a mali dlhé lepkavé jazyky. Deckám sa to veľmi páčilo. Hneď na to, sme dávali papať pštrosom, čo bolo trochu divoké, lebo ďobali tak silno, že som misku ledva udržala. Cestou od pštrosov sme si obzreli ťaviu rodinku s mláďatkom a mierili sme k obrím suchozemským korytnačkám. Tie pôsobili milo, rozumne a ťarbavo. Potom sme nastúpili do zamrežovaného autobusu, ktorý nás viezol lesom, kde na stromoch odpočívali tigre. Kúsok vedľa zas spali lev s levicou a neďaleko sa v jazierku ochladzoval biely tiger. Kto má odvahu a priplatí si, môže sa so šelmami voľne poprechádzať či dokonca ich aj kŕmiť.

Po divokým mačičkách nás čakali deťom známe kozliatka, húsky a koníky. Tieto zvieratká sa nachádzali v priam rozprávkovo pôsobiacej časti parku. Boli tu potôčiky, jazierka a domčeky so slamenými strechami. Pokračovali sme k exotickým farebným vtákom a netopierom. V Casela parku nechýbala reštaurácia a obrovské detské ihrisko. Jediné, čo nám bolo ľúto bolo, že sme na tento zážitok nemali viac času. Prišli sme o 11.30 a odchádzali o 17tej, kedy už park zatvárajú. Ak by ste sa tam niekedy chystali, určite choďte hneď ráno. Stihnete si dať obed, koláčik a posedieť si na všadeprítomných lavičkách pod palmami či nad jazierkom. Nádherné miesto. Ešte dodám, že Casela park ponúka aj adrenalínovú verziu zážitkov. Keďže je obklopený horami, môžete si na ne vyliezť so sprievodcom, vyskúšať zip line či zajazdiť si na štvorkolkách. Možno raz, keď prídeme bez detí ....

Náš víkend

Mám rada víkendy. Na Slovensku aj na Mauríciu. Fungujeme tu totiž v podobnom móde ako doma. Cez týždeň ocko pracuje, cez víkendy je celé dni náš...teda až na chvíle, keď sa vyberie „šnorchlovať“ a zabudne si hlavu pod vodou aj na trištvrte hodinku. Poslednú sobotu sme strávili vo Flic en Flac, kde bývame. Doobeda pláž, kde Radko deťom postavil mini snehuliačikov. Vraj aby im nebolo smutno, že tento rok žiadneho nevideli.

Ja som vyskúšala prvý krát v živote kokosovú vodu, či mlieko. Nechutilo mi. Ale fotka z toho vyšla dobrá.

Poobede sme si dali koláčik. Tiež žiadna sláva. Nebol veľmi chutný. Ale zase celkom dobrá fotka sa podarila. Le Morne V nedeľu sme sa rozhodli výletovať. Náš cieľ bola pláž Le Morne, ktorá sa nachádza pod rovnomenným vrchom. Z jeho vrcholu je famózny výhľad. Viem to podľa fotiek, ktoré som videla. Keby sme boli bez detí, určite by sme vyskúšali vyliezť hore. Zo západu z Flic en flac sme sa na juh na pláž Le Morne dostali, ako inak, busom. Museli sme raz prestúpiť a cesta trvala niečo okolo trištrvrte hodinky. Cestou nám šofér púšťal hlasné reggae, čo sme uvítali. Strašne dobrú atmošku tu majú tie autobusy. Zvláštne je, že autobusová zastávka je na križovatke smerom na polostrov Le Morne. Vraj ďalej už treba ísť buď peši alebo taxíkom. Autobusy tam nechodia. My teda radi chodíme peši a mysleli sme, že to dáme. No bolo to veľa, cca 4 km popri ceste. Ako je na Mauríciu bežné, o chvíľu pred nami na krajnici zastavilo auto. Pobehli sme k nemu, že sa zvezieme. Šofér s úsmevom vraví, že on zastal len kvôli tomu, aby odpísal na sms, ale že nás vezme. Tak sme sa mu napchali do auta, ani sme sa vopred nespýtali, za koľko, čo vždy robíme. Keď zastavil pri pláži, ďakujeme mu a pýtame sa, čo sme dlžní. Že nič, že to je v poriadku... Mauríciusania sú top, ja vám to stále píšem. A to ani nemal úplne cestu našim smerom a ešte sa kúsok vracal naspäť. Verejná pláž Le Morne je pekná. Dá sa tu najesť v takej “táckarni”, kde veľmi dobre varia. Na to, že to nie je vyslovene reštika, jedlo, obsluha aj posedenie hneď pri pláži bolo veľmi príjemné a na úrovni.

Oceán tu je divokejší ako na západe a severe. Silnejšie prúdy aj vlny. Boli sme tu v nedeľu, čo znamená, že domáci piknikujú, grilujú a oddychujú pod stromami pri pláži. Toto sme videli všade. Sever, západ aj juh. Cez víkend si Mauríciusania proste “rodinkujú” pri pláži. Už v piatok poobede sa schádzajú na pláže zo všetkých smerov. Nabalení akoby sa sťahovali. Je to perfektný zvyk a veľmi dobre sa na nich pozerá. Púšťajú si hlasnú pohodovú hudbu, popíjajú, jedia, smejú sa. Majú rozložené deky, piknikové stoličky, mnohí z nich aj stany, lebo tam aj spia.

Grilujú alebo si vybalia veľké hrnce s navareným jedlom z domu. Deti, mladí, starí, všetci... Za verejnou plážou sú krásne palmami lemované pláže luxusných hotelových rezortov. Zo severu sme mali odskúšané, ze na Mauríciu sú aj pláže pred hotelmi verejné. Len si nesmiete ľahnúť na lehátko alebo sa rozložiť tesne vedľa - pred lehátkom. Tak sme si užili aj túto nádhernú prázdnu pláž s priamym výhľadom na horu Le Morne. Pozdravujeme domov.

Lucia

Viac si pozrite na FB S deťmi v batohu.