Toto by ste o detskom mozgu mali vedieť

- Stále iba mravčíš! - Lezieš mi na nervy! - Si neporiadna! - Nezaslúžiš si žiadne hračky! - Nemám ťa rád, keď sa takto správaš! - Si nemožná! - Z teba nič nebude! - Ako môžeš byť tak nešikovný! - To nezvládneš! - Ty si drevo! - S tebou sa nedá vydržať! - Ty bordelár! - Si zlá! ...

 

To sú rôzne vetičky, ktoré sme viac alebo menej počúvali aj my. A možno nimi z času na čas počastujeme aj naše deti. Proste nám ujdú nervy, tak ako v minulosti aj našim rodičom. Nemyslíme to zle a verím, že to dokonca ani nemyslíme vážne. Ale na niečo by sme mali pri tom všetkom myslieť. Na jednu zásadnú vec o detskom mozgu.

 

Mozog dieťaťa od 2 do 6 rokov funguje na frekvencii 4-8 Hz, čo je úroveň theta. Znie to veľmi odborne a odborné to aj je - zobrazil by to tak EEG prístroj u neurológa. V ľudskej reči je to úroveň, do ktorej nás vie dostať skúsený hypnoterapeut. V tomto stave sme sugestibilnejší, ľahšie reagujeme a prijímame tieto hypnoterapeutické zásahy. Mozog dieťaťa teda funguje v tomto veku veľmi podobne. Prijíma zo svojho okolia všetko, čo sa okolo neho odohráva. Ukladá všetko, čo vidí, počuje, vníma, zažíva. Vďaka tomu je schopné sa tak rýchlo učiť. Preto sa nám zdá, že deti sú ako špongie, ktoré všetko nasajú. Skutočne, keď si predstavíme, že dieťa je schopné osvojiť si materinský jazyk (a niekedy aj dva či tri), že dokáže veľmi priliehavo reagovať v situáciách, s ktorými nemá priamu skúsenosť, musíme sa úprimne diviť a fascinovane obdivovať, čoho je jeho mozog schopný.

 

Ukladá naozaj všetko, aby sa čím skôr a čím lepšie adaptoval na prostredie, v ktorom žije. Áno, uloží aj „zas si sa pos*al“, aj vyplazený jazyk na ihrisku, aj naše „do ri*i“, keď nám niečo padne... A následne ukážkovo použije v podobnej situácii. Pretože hoci je jeho mozog schopný všetko hltať, nie je schopný rozdeľovať tieto dáta na vhodné používať a nevhodné používať. Detský mozog nie je schopný kriticky myslieť, rozpoznať sarkazmus alebo náš dobrý úmysel v negatívnej kritike. Len všetko nekriticky nahráva a ukladá. A verí tomu.

 

Verí tomu aj oveľa neskôr. Verí tomu na druhom stupni ZŠ, keď sa na hodine telesnej nevyšplhá, lebo má poznatok, že je drevo. Verí tomu aj na strednej škole, keď si ťažko hľadá kamarátov, lebo sa s ním nedá vydržať. Verí tomu aj v dospelosti, keď si nevie nájsť partnera, lebo má uložené, že si nezaslúži niečiu lásku... Tieto dáta sú totiž hlboko v podvedomí, bezpečne uložené a spoľahlivo ovplyvňujúce naše životy.

 

Ja sama som vďaka tomuto poznatku odkryla mnohé svoje programy a húževnato pracujem na ich preprogramovaní. Uvedomila som si tiež, čo všetko som stihla nahrať staršej dcére. A aj na tom veľa pracujem. Zároveň som sa naučila viac mlčať, kým nie som schopná reagovať spôsobom „hodným nahrávania“ pri mladšej dcére. Pretože všetky hodnotenia sa takto stávajú presvedčeniami. A to je, ako vieme, výbava častokrát silnejšia než DNA.

 

A áno, môžeme tento poznatok využiť v jeho pozitívnom variante. No citlivo a s dostatkom znalostí o tom, ako oceňovať a ako narábať s pochvalou. O tom zas nabudúce...

viac článkov si môžete prečítať na www.lenaland.sk

 

Komentáre

lenaland

Lenaland je môj svet. Lenaland je o tom, ako vnímam, prežívam a konám. Veľmi otvorene, autenticky, osobne. Píšem najmä o rodičovstve. O mojich pohľadoch na každodenné výzvy, ktoré nám prinášajú naše deti. No píšem aj o vzťahoch, o svojich výzvach a skúsenostiach, o svojich zisteniach a uvedomeniach. Mám totiž pocit, že by mohli byť mnohým nápomocné. Moje vnímanie, ktoré cez tento blog zdieľam, je výrazne poznačené mojou profesiou psychologičky. Je tiež nasiaknuté osobnou skúsenosťou, ktorú mi priniesla rola matky, ako aj všetky role, ktorých som sa v živote doteraz ujala.

Všetky články (4)