Veronika Kostolanská

Predstavíte sa nám?

Dobrý deň, som Veronika a bývam už niekoľko rokov v Bernolákove, no pochádzam zo stredného Slovenska, z Turčianskych Teplíc. S manželom máme dve dievčatá, staršia má štyri roky a mladšia mala nedávno rok.

Názov Vášho obchodíka na www.codokazemama.sk. Čo vo svojom obchodíku ponúkate?

Na codokazemama.sk mám obchod pod názvom Bells. Môžete v ňom nájsť šité montessori loptičky a hryzátka pre bábätká a aj pracovné zošity a rôzne iné aktivity v PDF formáte pre deti od škôlky po základnú školu.

Ako ste sa dostali ku svojej tvorbe?

K šitiu montessori loptičiek pre bábätká, som sa dostala, keď som čakala prvú dcérku. Nebola som vtedy tehotná len ja, ale aj moja kamarátka a sestra. Chcela som nám vyrobiť niečo podobné pre naše bábätká, ktoré sa všetky narodili v marci. Mám vyštudovanú pedagogiku, tak som sa s menom Mária Montessori stretla už na vysokej škole a páčili sa mi jej prístupy k deťom. Keď som čakala vlastné, začala som to študovať viac. Tieto loptičky ma zaujali a pri ich výrobe som aspoň na chvíľu unikla od jednotvárnych mamičkovských povinností. Je to pre mňa príjemný relax a aj hra pri kombinovaní farieb a vzorov. Keďže som pred materskou učila na osemročnom gymnáziu, začalo mi chýbať učenie. Pri dvoch malých deťoch zatiaľ návrat do školy nie je v pláne, tak to, čo vymyslím pri kočíkovaní alebo prebdených nociach kvôli zúbkom, občas spíšem a ponúknem iným mamičkám alebo pani učiteľkám.

Aký máte najväčší úspech v rámci Vašej tvorby? (výhra v súťaži, významný zákazník, výrobok, na ktorý ste hrdá)

Každý jeden môj malý zákazník, ktorý dostane do rúk moju loptičku, je pre mňa významný. Je to česť, že práve moja hračka je jednou z prvých, ktorá sa k nemu dostane. Tiež ma vždy veľmi poteší, keď mi maminky alebo pani učiteľky pošlú výtvory svojich žiakov, alebo videá, na ktorých robia moje aktivity.

Aký je Váš najväčší pracovný sen?

Môj pracovný sen je asi celkom jednoduchý a pritom veľmi ťažký. Vychovať z mojich dievčat dobrých a schopných ľudí a o dva roky sa vrátiť do školy ku školským deťom a skĺbiť moju prácu a rodinu tak, aby som sa naplno vedela venovať obom. Dúfam, že mi prácu uľahčia aj materiály, ktoré som si počas posledných rokov vytvorila a moje hodiny budú pre deti zaujímavé.

Kedy tvoríte? Aký je Váš tip na úsporu času pri deťoch a domácnosti, aby ste mali čas tvoriť?

S časom na tvorbu je to občas ťažké, to poznajú všetky mamy a hlavne tie, ktoré nemajú na blízku starých rodičov. Loptičky šijem v noci, keď deti zaspia, aby sa mi s tým nehrali, keď ich vyrábam, ide to predsa bábätkám, tak to musí byť veľmi čisté. Moje učebné materiály tvorím rôzne, niekedy len tak pri kočíkovaní, inokedy so staršou dcérkou na niečom pracujeme a trochu to nafotím, ale najčastejšie keď mladšej idú zúbky a v noci nespíme. Vtedy si všetko premyslím a aspoň mi ujde čas pri tom, ako ju hojdám na rukách. Do počítača to píšem tiež, keď večer zaspia alebo občas aj cez deň, keď mladšia cez obed spí a staršia si nájde vlastnú zábavu, pri ktorej ma nepotrebuje.

Aké je Vaše životné motto, ktorým sa riadite?

Keď som chodila na strednú školu, tak som veľmi túžila vedieť po latinsky, no celkom rýchlo túto túžbu zabilo, keď som zistila koľko skloňovacích deklinácií v latinčine existuje :-). Pamätám si však odtiaľ jedno príslovie: „Urobil som čo som mohol, kto môže nech urobí lepšie.“ Myslím, že sa snažím, podľa neho aj žiť.

Čo by ste odkázali ďalším tvorivým maminkám v Čo dokáže mama?

Určite by som im chcela odkázať, že aj keď svoje deti a rodiny milujú najviac ako vedia, nech nezabúdajú aj na seba. Vždy sa dá nájsť niečo, čo ich bude tešiť a nech sa tomu v rámci možností aj venujú.

S pozdravom Veronika Kostolanská