Zlaté rybky v pôrodnici

„Tak, pani Brňáková, čo si prajete?“ – spýta sa milo lekár na príjme, uprostred skupinky oddýchnutých a vysmiatych sestričiek, ktoré majú na sebe farebné oblečenie a ten úsmev a záujem sú pravé – žiadne nasilu a len aby sa nepovedalo.

Obzriete sa okolo seba a akoby ste boli doma..Aj tie prístroje a nástroje sú nejako naaranžované v miestnosti inak.. „Nech sa páči, povedzte, čo si prajete! Čím si želáte naplniť miestnosť, ktorá je momentálne najdôležitejšou pre vás, veď tu príde na svet vaše milované dieťa.“ – počujete z úst lekára a...

„Toto je fakt pravda? Môžem si to dovoliť? Priať si čokoľvek? Len aby som sa cítila dobre?“ – prebehne vašou mysľou a cítite pri srdci hrejivý pocit...Fakt im na mne záleží! Na mojich potrebách!

„Nech sa páči, čakáme na pokyn, prezradíte nám, čo si teda prajete?“

„Nooo.. a z čoho si môžem vyberať?“

„Vyberať? Veď máte nekonečné možnosti. Zabezpečíme všetko, čo je potrebné, aby ste sa cítili bezpečne, pohodlne a váš pôrod bol úžasným zážitkom!“

„No, dobre teda.. Ale som si myslela, že si aspoň môžem vybrať z nejakých možností...“

„Veď môžete! Máte k dispozícii VŠETKO, čo si len prajete. Stačí vymenovať a tak to bude. Zariadenie miestností, sály, prístup, aký si prajete, je to len a len na vašom rozhodnutí!“

..a v tej chvíli cítite, že vás zaleje pot a srdce začne búšiť..

Koľko žien z rodiacih matiek by si vedela vybrať? Presne určiť, čo a ako má byť? Keby tam personál bol preto, aby splnili JEJ priania. Všetko, čo si len praje.. Hoci aj farbu posteľnej bielizne, sviečky, vonné oleje, hudbu, bazén, masáž, nerušené spojenie po pôrode..

Koľko žien verí, že si zaslúži láskyplné zaobchádzanie? Nie, nemyslím splnenie prianí čarovným prútikom, ale vieru v to, že je hodná úcty? A koľko žien dáva absolútnu moc nad sebou, svojim pôrodom a dieťaťom v podstate cudzím ľuďom, lebo im VERÍ, že to vedia najlepšie? Lepšie, ako ony samy.. Nielen potrebu lekárskych zásahov a úkonov, ale aj farbu vankúša a priebeh pôrodu.

Úcta ženy k sebe začína tým, že sa ZAUJÍMA. Že jej to nie je jedno. Že vedome sa pripravuje na to, čo ju čaká. Tým tvorí úplne inú realitu, iné situácie.. Ak presne vie, čo je jej cieľom (pekný pôrod, dojčenie, rýchle zotavenie a pod.?) , mala by z úcty k sebe sa zaujímať o to, aká cesta k týmto cieľom vedie. Aby dokázala odsledovať, či tí, ktorým sa zveruje do rúk v zdravotníckom zariadení, sú partnermi, alebo jej hádžu polená pod nohy po ceste. TÝM SA ZVYŠUJE ÚROVEŇ služieb v zdravotníctve. Ak sa vážime viac, aj latka je vyššie. Kým nás to nezaujíma a slepo veríme, presne to aj dostaneme. Aj keby si DRUHÍ nás mali vážiť. DRUHÍ by mali vedieť, čo a ako má byť. DRUHÍ by mali pomôcť, podporiť.

Podľa môjho názoru to funguje opačne. Zmena vychádza z nás. Úcta sa nedá prikázať. Dá sa prikázať dodržanie určitých pravidiel, ale úcta nie. Úcta sa rodí v nás, z úcty k sebe. Ktorá dokáže povedať rázne NIE polenám hádzaným pod naše nohy po ceste k úspechu. K NÁŠMU cieľu.

K tomu, aby sme si mohli priať v pôrodnici, čo len chceme, sme priďaleko. Ale sa môžeme priblížiť k tomu a vedome konať  preto, aby nás druhí mali v úcte. A neriadili naše životy, ale sa PRIDALI k našim krokom, lebo bude zjavné, že presne VIEME, kam kráčame.

Zlaté rybky máme všetky v sebe. My máme tú moc vo svojom vnútri, aby sme tvorili realitu, kde sa plna priania, lebo máme seba v úcte a veríme, že to dokážeme.

S láskou k životu a dojčeniu

Katka Brňáková

Spoluautorka TOP knihy o úlohe rodiny

a okolia v úspechu dojčenia

https://www.codokazemama.sk/produkt/kniha-dojcenie-slovom-aj-pismom-nebud-ta-ktora-vzdala