Čo môžeme spraviť pre vysvedčenie nášho prváka?

Nezačína to značkou školskej tašky, výberom krúžkov, ani vytvorením režimu počas školského roka. Vplyv na výsledky a prospech nášho prváčika máme oveľa skôr, ako nastúpi do školy. 

Sme pripravení? My, rodičia.. Naše ciele vo výchove určujú naše postoje a konania. Aké ich teda máme? Alebo je to neznámy pojem?

"Aby bolo šťastné, zdravé, aby sa mu v živote darilo." - to je také všeobecné PRIANIE, ale cieľom sa stáva iba vtedy, keď k naplneniu hľadáme aj cestu, spôsob, ako sa dostaneme tam, kde byť chceme. Zopár vecí, nad ktorými je vhodné sa zamyslieť a môžu nám pomôcť (nielen) v podpore prváčika:

1. Presvedčenie, že som chcené dieťa

Vie naše dieťa, že sme ho s radosťou a láskou očakávali? Rozprávame sa s ním o príležitosti trpezlivosti a postupnostiach? Vo svete, kde sa všetko udeje stlačením gombíka alebo tlačidla "enter", často nám uniká čaro čakania. Zastavme sa a vnímajme spoločne, že aj v prírode má dianie svoju postupnosť a trpezlivosť prináša nielen výsledky, ale aj sladkú chuť úspechu z vytrvalosti.

2. Presvedčenie, že sem patrím

Vieme, ako vníma naše dieťa svoje miesto v rodine? Za koho sa považuje? A za koho ho považujeme my? K čomu ho vedieme, že je hosť, panovník, ktorý sa obsluhuje, alebo je členom rodiny, kde každý má nielen svoju úlohu, ale aj vzácne miesto? Popíšme činnosti, ktoré sú potrebné napríklad k spoločnému obedu, od spoločného plánovania menu a množstva surovín, cez nákup a prepravu/vyloženie vecí, samotnú prípravu jedla, prestretie stola až po upratanie. Nezabudnime na účel - nerobíme to len preto, aby sme sa najedli, ale aby sme spoločne vytvorili zážitky. Takto môže vnímať aj prácu v škole. Zaujímavý môže byť aj pohľad spoločnej tvorby spomienok. Čo by sme si priali, aby si naše deti pamätali z detstva?

3. Istota, že ma ľúbia a že som hoden/hodná lásky

Okrem toho, že deťom hovoríme, že ich ľúbime, poznáme ich definíciu lásky? Položme im otázku, kedy sa cítia milované a možno dostaneme prekvapivé odpovede. Napríklad pre nás môže byť vyjadrením lásky darček zo služobnej cesty, pre dieťa môže byť láskou to, že sme dodržali sľub, že prídeme včas. Nezabudnime ani na sebalásku a vnímanie sebahodnoty. Rodič, ktorý nemá v úcte seba, má sťaženú úlohu aj vo výchove. Veľa ľudí nedokáže pochváliť seba, napríklad povedať si do zrkadla, že "si pekná, skvelá, mám ťa rada!" Z nedostatočnej sebalásky pramení, že sa ničíme a ideme do extrémov a závislostí. Ako vlastne nás môžu druhí milovať, keď nemilujeme seba? Nie egoisticky, ale tak ozajstne. Pestovaním sebalásky učíme deti stanoviť si hranice a povedať jasné NIE - na všetko, čo im je nepríjemné. Myslime na to aj pre neskoršie obdobie, keď nebudeme s nimi a budú rozhodovať o svojom tele, reakciách na správanie druhých, napríklad pri prípadnom obťažovaní alebo šikane.

4. Istota bezpečia

Pripraviť dieťa na situácie, keď tam nebudeme, no potrebuje byť odvážne, je jednou zo základných úloh rodiča. Majú možnosť nás deti vnímať v situáciách, kde sa prejavuje naša odvaha? Napríklad odvaha vyjadriť svoj odlišný názor primerane, odvaha plakať, odvaha odmietnuť to, čo je nám nepríjemné? Ak umožníme, aby to zažili, získame nielen ich úctu, ale im dáme príklad, že sa to DÁ. Avšak, položme si otázku: žijeme odvážne? Tak, ako žiť chceme?

5. Vedomie rovnocennosti

"Nikto nie je viac, ako druhí a nikto nie je menej, ako druhí." Viesť dieťa k úcte k sebe aj druhým je kľúčom k tomu, aby bolo zdravo hrdé na svoje danosti, výsledky, ale nechcelo sa vyvyšovať nad ostatnými. Takisto ho vedomie tejto veci uistí v tom, že znevažovanie zo strany druhých nevypovedá o jeho hodnote. Ak sa dokážeme ospravedlniť za svoje správanie a omyly, dieťa sa naučí, že nie je o nič menej, nech sa stane čokoľvek. Veríme tomu aj my, rodičia, skutočne? Že sme rovnocenní, aj keď máme, vieme viac, alebo práve naopak, máme, vieme menej, ako druhí?

6. Vedomie výnimočnosti

Aby objavovanie sveta bolo skutočným dobrodružstvom a dieťa nerezignovalo iba sedením pred monitorom, robme veci spoločne a zvedomujme to, v čom je dobré. Pomôže mu to prijať aj to, že možno v škole mu nepôjde matematika tak excelentne, ale láska k čítaniu mu môže otvoriť rôzne príležitosti. Položme si otázku, či chceme, aby naše dieťa bolo vo všetkom najlepšie, čistý jednotkár, alebo aby žilo život, ktorý ho napĺňa. Ak by sme skĺzli do porovnávania sa s inými rodičmi (čo viac vnímam reálne, ako porovnávanie detí), že kto má aké dieťa, úprimne, v tichosti, sa pozrime do svojho vnútra, prečo nás to bolí, že naše dieťa nie je ako iné deti? (Menej zdatné v jazykoch, nešikovné v športe, neposedné na hodine, atď.) Ak prijmeme, že výnimočnosť každého človeka je príležitosťou k žitiu výnimočného života, uľaví sa nám a názory, postoje druhých ľudí budú menej podstatné a môžeme nájsť pokojnejšiu cestu k žitiu. Pomôže to aj našim deťom.

7. Vlastná hodnota a sebadôvera

Priznávame si chyby pred deťmi? Alebo máme dojem, že by sme tým znižovali ich úctu k nám? Môžeme sa porozprávať s deťmi o tom, čo sa nám v detstve nepodarilo a predsa sme šikovnými dospelými (veríme tomu, že naozaj sme?) Zároveň môžeme trénovať odpustenie sebe, že sme niečo nezvládli, alebo sme nevedeli. Pri rozhovoroch sa môžeme podeliť aj o to, ako sme hľadali a našli riešenie veci odčiniť, zlepšiť, naučiť sa a že to všetko patrí k životu, nie je to žiadna hanba (skutočne to tak vnímame?)

Prázdniny sú pred nami a za dva mesiace sa dá stihnúť veľa. Okrem nákupného zoznamu, čo treba do školy, školskej tašky, na krúžky, nezabudnime na podstatnejšiu prípravu - naplniť deťom aj sebe batôžteky radosti, odvahy a lásky.

Snažiť sa byť prospešnou súčasťou rodiny, spoločnosti, v súlade so svojimi schopnosťami a potrebami. - Myslím si, že je to cieľ, ktorý nás môže motivovať žiť lepšie. Každým dňom.

Prajem všetkým rodičom, aby sme sa na nové etapy a výzvy života pozerali ako na príležitosť stať sa lepšími. Ak by ste chceli pomôcku, môžete využiť hviezdny knižný balík nášho vydavateľstva "Sebavedomá matka a dieťa".

Prajem láskyplné prázdniny.

Katarína Brňáková

Majiteľka vydavateľstva TOP1 knihy s.r.o.