Čo je šťastie

Šťastie, česť a dôstojnosť. Ako máme chápať tieto hodnoty ľudského života? Od čoho závisí šťastie? Vieme, že šťastie je v nás, ale nemusí prameniť len z nás. Šťastie závisí aj od toho, čo očakávame od sveta, aký obraz o svete si vytvárame. Napríklad pre niekoho je dôležitý mikrosvet rodiny, niekto uprednostňuje úspech v práci.

Šťastie závisí od našich vzťahov, ale aj od nás samých, od nášho postoja k sebe, k svojmu životu a vonkajšiemu svetu.

Dôležité je, keď si uvedomíme, že šťastie nezávisí len od toho, čo nás stretne, ale aj od toho, ako na udalosti reagujeme. Tí, ktorí majú sklon nariekať, prežívajú aj bežné životné udalosti tragicky. Ľudia schopní hľadať a vidieť v živote tie lepšie stránky dokážu neraz zvládnuť aj ťažšie chvíle.

Príklad v rozprávke:

Kedysi dávno muž a žena predstúpili pred Boží trón a prosili o najväčšiu milosť: muž prosil o múdrosť a žena o krásu. Dostali, čo žiadali a natešení odišli. Dozvedela sa to však mocná Fortuna a vybuchla hnevom, že ani jeden z nich neprosil o šťastie. A vtedy sa rozhodla na každom kroku prekážať múdrosti a kráse.

Odvtedy sa múdrim vodí a bude vodiť zle. Aj krása prispieva k nešťastiu, lebo vzbudzuje závisť.

Šťastie, aká je jeho predstava

Každý máme svoju predstavu o šťastí, svoju istotu, svoj postoj. Šťastie je kvalita nášho života, nie objekt hľadania teoretickej istoty. Čo je teda šťastie? Kde ho máme hľadať? Ako si ho ceniť?

Keď dvaja ľudia vyslovia slovo šťastie, vôbec nemusia mať na zreteli to isté. Prečo?

• Keď šťastie vnímame, ako výnimočné kladné udalosti. To sú tie, ktoré nám dožičí priaznivý osud: napr. vyhráme, keď si kúpime žreb, vyhneme sa písaniu písomky. To je šťastie, ktoré ne/závisí od nás. Je to náhoda?

• Keď šťastie vnímame, ako intenzívny vnútorný pocit, veľká radosť, stav blaženého opojenia. Takéto okamihy robia síce život krásnym, ale sú krátkodobé a prchavé. Preto by sme sa nemali na nič upínať, čo má povahu hlinených váz a sklenených kalichov, nerobiť z týchto okamihov cieľ svojho života.

         Tu patria materiálne hodnoty.

• Šťastie, ktoré je trvalé v ľudskom živote. Tu berieme do úvahy, že meradlom bola vznešenosť hodnôt o ktoré sa človek usiloval. To znamená, že v živote prevažovalo dobro nad zlom. Berieme do úvahy to, po čom človek túžil, čo potreboval a z čoho sa dokázal tešiť.

• Šťastie, ako spokojnosť so životom vôbec. Najväčším darom človeka je vedieť mať rád život, v práci, doma. Tešiť sa zo všedných dní a nenariekať nad tým, že neprichádzajú tie výnimočné.

Podmienkou však je, aby sme sa mali radi, aj so svojimi nedostatkami. (Ak chceme máme možnosť niečo zmeniť, rozhodnúť sa.

Ak chceme prevzdychať a prenariekať dni a týždne svojho života s otázkou: „Mohol som“ = tak ste nešťastný človek).

Teda ak hovoríme o šťastí, máme na zreteli jeden z týchto štyroch významov. Všetky spája to, že šťastím rozumieme niečo pozitívne, niečo pre nás cenné.

Posledný bod bol pre mňa veľmi dôležitý v tom, aby som v živote nikdy nepovedala: "Mohla som napísať a vydať knihu: Čokoládka a Kakaovník, ale nikdy som to neurobila." Preto nabádam všetky mamičky a ženy, aby svoj sen uskutočnili, aby to niekedy neobanovali so slovami: "Mohla som."

Aký je dar šťastia

Šťastie je dar, ktorý nedostávame len od Boha. Sme jeho tvorcami. Ako je to možné? Jednoducho. Šťastie spočíva v čistom svedomí, spokojnosti, vo vzájomnej úcte, tolerancii a v úsilí urobiť druhých šťastnými. Meradlom šťastia nie je bohatstvo, peniaze nahonobené na úkor iných.

Skutočné šťastie môžu prežívať iba milujúci ľudia, ktorí dokážu svojou veľkodušnosťou, dobrotou rozdávať lásku a tešiť sa zo šťastia iných ľudí.

Existuje kľúč ku šťastiu? Áno, máme ho každý z nás. Ale musíme ho nájsť predovšetkým v sebe. Proste šťastie sa skladá z mozaiky maličkostí. Všetci po šťastí veľmi túžime. Niekedy nám málo stačí ku nemu. Napríklad ak urobíme šťastnými tých, ktorí to od nás vôbec neočakávajú.

Ježiš Kristus si želal naše šťastie a zároveň poukázal na jeho zdroj. Keďže poznal naše zmýšľanie a problémy, vo svojej rozlúčkovej reči pri poslednej večeri dal nový príkaz lásky:

     „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás.  Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“ Šťastie a láska teda na seba nadväzujú.

Jedna profesorka zadala gymnazistom zaujímavú tému: Šťastie.

Keď pozorne čítala slohové práce svojich študentov, zaujala ju jedna precízne vypracovaná úloha.

„Šťastie je, keď je zdravá celá rodina.“ Sústredená na text čítala vetu za vetou a živo si predstavovala utrpenie tejto rodiny. Razom všetko pochopila a nepriamo si položila otázku: "Zvládla by som takúto ťažkú skúšku ja?"

Odpoveď našla v posledných vetách slohovej práce: "Všetko sa dá s Božou pomocou. Šťastie nekúpime za peniaze, ono je v nás." Pani profesorka dobre poznala túto rodinu a pod vplyvom čítania slohovej práce zmenila si svoj hodnotový rebríček.

Každý človek je tvorcom svojho šťastia. Ľudia, ktorí okolo seba šíria zlo, nemôžu byť šťastní. Šťastie spočíva v láske, odpúšťaní a v porozumení. To je dôvod, ktorý človeka motivuje k tomu, aby vnášal šťastie do života ostatných ľudí.

Pri rozličných príležitostiach, najmä pri životných jubileách, želáme druhým ľuďom šťastie. Prosme dobrotivého Boha, aby sme od neho dostávali šťastie, ktoré je položené na duchovných základoch.

Ako šťastie vnímate Vy?