Čo teraz najviac potrebuješ...?

Áno, sú aj také dni, kedy sa veľa mračím. Cítim, že sa dotýkam vlastného dna, zmieta so mnou nespokojnosť, narastá hnev, frustrácia. Vtedy mám veľký problém byť pre ostatných ich zdrojom istoty, bezpečia, lásky a prijímania. Som akoby duchom neprítomná, nastavená prežiť bez výrazných emócií len najbližšiu hodinu a potom zas ďalšiu. Popritom poskytnúť takú tú must be starostlivosť o deti, domácnosť. 

Veľmi si pri tom uvedomujem, čo to s rodinou robí. Ako mi staršia dcéra doslova vädne pred očami, ako sa mladšia čoraz nástojčivejšie dožaduje pozornosti. A ja mám chuť jednoducho ujsť. Zavrieť sa niekde sama, zatvoriť oči, ponoriť sa do svojho sveta, ktorý je presne podľa mňa a mám v ňom čokoľvek, čo práve potrebujem. Niekedy však potrebujem sa len takto bahniť po tom dne, dotýkať sa tých nánosov a postupne odkryť všetko, čo je pod nimi. 

A tam som ja. Úplne nahá. Len ja. Bez identít a rolí. Tento kontakt samej so sebou je pre mňa veľmi blahodarný. Pomôže mi prežiť ďalšiu hodinu či deň. Načerpať silu zo samej seba. A vrátiť sa zas zo seba von. Pre seba, pre iných, ktorí ma potrebujú a ktorých potrebujem ja. Tým vám chcem povedať, že toto si môžeme dovoliť. Cítiť sa takto a aj všelijako inak. Prepadnúť beznádeji, frustrácii, bezmocnosti či zúfalstvu. Nechať doľahnúť ťaživý smútok. 

Stačí sa len opýtať... 

Čo teraz najviac potrebuješ? Čo ti pomôže? Čo ti to prinesie? Ako sa o seba postaráš? A kedy to urobíš? 

...a urobiť to. Zavrieť za sebou dvere, či už sú naozajstné alebo len v predstavách a umožniť si prežiť to, čo práve prežiť potrebujeme. To nám uľaví na duši. 

Emócie sú naozaj ľudské. Cítiť ich je dôkazom, že sme cítiace, emocionálne bytosti. Pripustiť si ich, pomenovať a prežívať ich znamená prevziať nad nimi kontrolu. Aby neprevzali ony kontrolu nad nami, lebo to potom vyzerá všelijako. Tak sa o seba starajme, s najväčšou láskou a láskavosťou 

P.S.: Deti to majú rovnako. Tiež podliehajú rôznym stavom, náladám, nielen tým svojim, ale i našim. Pomôžme im zorientovať sa v ich prežívaní, pomenujme spoločne, čo sa nám deje, čo kto cíti. No vždy, vždy sa najprv postarajme o seba. Tak ešte raz...

Čo teraz najviac potrebuješ? Čo ti pomôže? Čo ti to prinesie? Ako sa o seba postaráš? A kedy to urobíš?

Viac článkov na www.lenaland.sk