Mgr. art. Nikola Ferenczová

Predstavíte sa nám?

Ahojte! Moje meno je Nikola a touto cestou by som sa chcela veľmi pekne poďakovať redakcii za možnosť odprezentovať svoju tvorbu. Ďakujem aj vám a teším sa, že čítate tieto riadky.

Už niekoľko rokov žijem a tvorím v Banskej Bystrici. Po skončení štúdia sochárstva sme sa s mojím partnerom rozhodli založiť ateliér keramiky, ktorý by slúžil nie len pre nás, ale aj pre verejnosť. Mám veľkú radosť z toho, že môj sen sa stal aj jeho snom. Spolu máme úžasného 10 mesačného chlapčeka Liamka. Verím, že si nájde vo svojom živote svoju vlastnú cestu, ale kreatívne prostredie už od malička mu určite chýbať nebude.

Názov Vášho obchodíka na codokazemama.sk. Čo vo svojom obchodíku ponúkate? 

Názov môjho obchodíka je Keramikáreň, tak ako aj nášho spoločného projektu s mojím partnerom. Často hovorí, že som srdom nášho ateliéru, a že keď som tam málo, je to hneď cítiť. A tak neustále hľadám balans medzi tvorbou a materstvom. Velmi som sa tešila na to, keď sa stanem mamou. Milujem „prácu“ ,nazvem to radšej tvorbou, s deťmi. Keramikáreň je miesto, kde nevzniká len originálna, ručne robená keramika, ale aj akási komunita tvorivých nadšencov ručnej tvorby z hliny.

Ako ste sa dostali ku svojej tvorbe? 

K tvorbe som sa dostala už ako dieťa. Dokázala som pri tom stráviť hodiny. Väčšinu svojho života som študovala umenie. Od reštaurovania maľby som sa dostala k fygurálnemu sochárstvu a mometálne sa venujem keramike. Úplne som sa v tom našla, pretože pre mňa je to prepojenie tvorby s hmotou a maľbou, ktorá  mi je veľmi blízka.

Aký máte najväčší úspech v rámci Vašej tvorby? (výhra v súťaži, významný zákazník, výrobok, na ktorý ste hrdá)

Veľkú radosť mi robí samotný proces tvorby. Je to niečo, čo vyživuje moju dušu, čo ma napľňa. Keď si predstavím každý jeden kus, ktorý prešiel mojimi rukami, tak sa mi objaví úsmev na tvári a hrejivý pocit pri srdci. Jediný konkrétny favorit, ktorého mám je z mojej sochárskej tvorby a to je socha, v životnej veľkosti meditujúcej ženy čakajúcej bábätko. Modelovala som ju spoločne s mojím partnerom, tiež sochárom, ešte na vysokej škole, pri myšlienke na naše dieťatko. Zároveň sa veľmi teším na to, keď náš synček, trochu vyrastie a budeme mocť vytvoriť naše prvé spoločné sochárske dielo.

Aký je Váš najväčší pracovný sen?

Mojím snom do budúcna je, aby sa Keramikáreň stala miestom, ktoré združuje komunitu nadšencov do keramiky, plné zaujímavých workshopov a prednášok na rôzne témy sebarozvoja, teda tém nie len o umení. Aby sme naďalej verejnosti približovali toto krásne remeslo, a umožnovali ľudom spomaliť pri tvorbe v našom ateléri.

Kedy tvoríte? Aký je Váš tip na úsporu času pri deťoch a domácnosti, aby ste mali čas tvoriť? 

Myslím si, že každá mamina potrebuje istú formu psychohygieny. Pre mňa je to tvorba s hlinou. Napíšem to tak ako to je. Tvoriť popri dieťatku je naozaj veľmi náročné, alebo ak je samotné bábätko náročnejšie a má krátke spánky. Chce to veľkú dávku kreativity a empatického partnera. Niekedy je to naozaj divočina. Dieťa v nosiči na prsníku, jednou rukou miešam takmer prihorený obed a druhou sa pomedzi pranie, a ani neviem čo všetko, snažím rýchlo retušovať šáločku, kým ešte neuschne. Cítim sa ako chobotnica a rozhodne ide o sekundy! :D Najnáročnejšie na tom je asi to, aby to stále zostalo vo forme výživy pre dušu, a nie aby sa z toho stal tlak na mňa a potom na dieťa. Takže to chce shopnosť zostať v prítomnom okamihu, nemať predstavy o výsledku (o nejakých konkrétnych kusoch) a na nič sa nefixovať. Učím sa brať to s ľahkosťou. Ak sa za deň niečo podarí, poteší ma to, ak nie je to tiež v poriadku. Deti vnímam ako veľkých učiteľov a ten môj drobček ma toho učí naozaj veľa. Veľa sa spolu hráme, kedže som kreatívna duša, stále niečo nové vymýšľam, čo by ho bavilo a podporovalo rozvoj jemnej a hrubej motoriky. Každý jeho pokrok mi robí obrovskú radosť. Avšak  „z prázdnej nádoby sa nikto nenapije“, preto je podľa mňa dôležité harmonizovať seba a tým aj svoju rodinu.

Aké je Vaše životné motto, ktorým sa riadite?

Neriadím sa žiadnym mottom, alebo aspoň o tom neviem. Ale neustále sa snažím zlepšovať, pracovať na sebe. Učím sa zo svojich chýb. Snažím sa byť láskavou, empatickou, trpezlivou mamou a partnerkou.

Čo by ste odkázali ďalším tvorivým maminkám v Čo dokáže mama? 

Každá máme svoj príbeh a každé dieťa a okolnosti sú iné. Dopriala by som však každej mamičke, aby popri tom ako sa s láskou stará o svoje dieťatko, sa s láskou starala aj o seba. Ak by to malo byť aj 30 minút denne. Tiež je podľa mňa dôležité požiadať o pomoc, keď to potrebujeme. To je niečo, čo sa stále ešte učím . Držím vám palce!