Neobyčajné stretnutia - diel 1 - odvážna online marketérka

Milujem svoj život. Milujem ho, lebo mám pri sebe inšpiratívnych ľudí, ktorí mi ukazujú jeho svetlé momenty a dávajú lekcie do života. 

Bol som obyčajný mladý chalanisko, ktorý chcel svoj život nejako prežiť a nezamýšľať sa nad ním. S partiou sme chodili von, na chaty, robil som program pre decká v táboroch, no nejaké väčšie očakávania som nemal. Zmenilo sa to, keď mi do života vstúpilo pár inšpiratívnych ľudí, ktorý pomaličky, postupne, nasmerovali moje kroky. Veď si len porovnajte – na začiatku chlapík, ktorý bude v školskom klube detí vychovávať deti a popritom chodiť s kamarátmi do krčmy na pivo. A teraz? Aktuálne vstupujem do mentorského tímu v programe IRPU v LEAF Academy, píšem svoju tretiu knihu Naivnej pedagogiky z praxe, organizujem networkingové stretnutia v Trenčíne a stále rozmýšľam ako prepojiť mojich zverencov s ambicióznymi ľuďmi z praxe. Mám mnoho nápadov a jedným z nich bolo nájsť svoju tému na písanie blogov. Tu ju máme. Neobyčajné stretnutia a predstavenie ľudí z môjho okolia, ktorí ma inšpirujú. Každý týždeň vám predstavím jedného z týchto ľudí. Nie od najdôležitejších po menej dôležitých. Ale podľa toho ako mi budú aktuálne prichádzať do života.

Prvou bude Silvia Kvasnicová, ktorú som spoznal pred dávnymi rokmi, keď som mal chuť študovať, hrať sa v táboroch a večer si sadnúť na pivo. Robila vtedy barmanku v našom obľúbenom podniku. Často dokážeme ohodnotiť ľudí len na základe vzhľadu. Silvia sa nám páčila, mladé, krásne dievča s úsmevom na tvári a stálou energiou. Nepamätám sa na tieto časy presne, no tipujem, že všetci sme si ju predstavili po svojom boku. Vtedy nám vôbec nenapadlo, či táto baba o niečom sníva a po čom túži. Skončili však časy Dubnice a všetci sme sa pobrali študovať do iných miest. Osobný kontakt sa síce prerušil, no ten internetový ostal. Výhodou sociálnych sietí je možnosť sledovať aktivity našich bývalých kamarátov. O tom však je napísaných veľa článkov, či už o výhodách a nevýhodách sociálnych sietí. Sám som donedávna preferoval vzťahy z pohodlia obývačky, kvantitu nad kvalitou.

A tak som mal možnosť vidieť jej aktivity – šport, cestovanie, stretnutia s priateľmi. Zaujala ma a tak som sa rozhodol ju viac spoznať. Nevedel som, či si spomenie na mladého chlapíka s chuťou na pivo. Našťastie sa nebála, odpísala mi a postupne sme zistili, že obaja pôsobíme v Bratislave. Bol som vtedy športovým manažérom v občianskom združení BENITIM a viac som sa venoval práci ako vzťahom s ľuďmi. Po večeroch som komunikoval so svojim tímom a chodil von len s nimi. Silvia mala tiež aktivít neúrekom a tak sme nemali veľa možnosti na stretnutie. Ako sa ale vraví: „Kto chce, hľadá spôsob, kto nechce, hľadá dôvod.“, našli inú možnosť. Na zľavomate mali akciu na bedmintonové kurty ale len od 6:00 do 16:00. Akí šialenci by vstávali skôr, aby si dali dobrý zápas? Znelo to naozaj šialene, no šli sme do toho a tak sme párkrát zahrali. Popri tom sme sa fajn porozprávali. Robila v prestížnej firme a práca ju naozaj bavila. O nejaký čas sa kontakt opäť prerušil, keďže som sa vrátil do Dubnice, aby som opäť zapadol do školského systému. Bolo to také šialené rozhodnutie.

Ktoré o rok a pol na to čakalo aj Silviu. Tu už prechádzam k tomu, ako sa tejto odvážnej žene podarilo ma inšpirovať. Boli sme už obaja v našej domovine, kde plynie čas trošku inak ako v našom hlavnom meste. Začali sme sa stretávať a rozprávať o tom, kam to chceme dosiahnuť. Prišla mi inšpiratívna svojim krokom do neznáma: vedela, že vo svojej oblasti je naozaj dobrá a aj tak opustila skvelú prácu, vynikajúco platenú, ktorá jej dala istotu. Mala voľný čas na seba i ľudí, mala peniaze na dovolenky a v túto zmenu nepotrebovala. V práci si ju vážili pre jej kreativitu a životnú energiu. Prečo potom spravila toto šialené rozhodnutie? Rozhodla sa pre návrat k rodine, ku svojim priateľom a mala  chuť odovzdať niečo viac práve nášmu kraju. Od nás sa skôr stáva, že šikovní ľudia odídu do Bratislavy, kde za svoje služby získajú lepší plat, lepšie benefity a vyššiu životnú úroveň. Hneď po návrate sa pustila do práce.

Je človekom, ktorý k sebe priťahuje ľudí čo zmýšľajú trošku inak. Má okolo seba ľudí, ktorí pozerajú na život pozitívne. Majú chuť sa smiať, vychutnať si kvalitné vínko, zobrať bicykel či iné športové náčinie a dať si dobre „do tela.“  Po návrate domov v nej prekypovala energia, mala a stále má výborné plány ako pomôcť miestnej komunite, starším ľuďom, ktorých rodina žije v zahraničí.

Čo ju ale najviac baví je práve online marketing, nastavenie kampane a vymýšľanie možných aj nemožných akcií, ktorými pomáha firmám sa zviditeľniť, nájsť svoj smer ale najmä dať srdce podnikaniu. Na jednom stretnutí mi rozprávala o tom, ako raz sa rozhodla napísať chalanovi, čo robil skvelé výrobky z dreva ale marketing mal slabší. Pozrela si jeho Instagram a sama mu nezištne napísala svoje návrhy ako ty to mohol vylepšiť a do čoho investovať svoju energiu a čas. Viete si predstaviť, že sa o niečo snažíte a všade vidíte rôzne drahé kurzy ako robiť marketing alebo si musíte vyhradiť čas a čítať , študovať, skúšať zapojiť rady do praxe?  A zrazu vám príde správa s nápadmi, ktoré vás môžu posunúť na novú úroveň v oblasti kde strádate.

Som rád, že mám okolo seba ľudí, ktorí mi ukazujú silu nezištnej pomoci. Som si istý, že keď tento chlapík s drevom bude počuť ako niekto hľadá človeka na Instagram, odporučí práve Silviu. Takto nezištne sa pustila aj do pomoci svojej tete, ktorá má zlatníctvo. Až sa hanbím keď pozriem na seba ako občas nepremyslene robím veci. Ona si k danému statusu vždy naštuduje informácie z viacerých zdrojov a dá do toho svoje srdce. Tak ako dáva svoju energiu do prežívania prítomného okamihu, tak to dáva aj do práce, ktorú robí. A to bude spoločná vlastnosť všetkých ľudí, ktorých vám budem prezentovať.

Tento text znie až tak utopisticky však? Odvážna bola Silvia už len z dôvodu odísť z istoty do neistoty. Svoju odvahu však potvrdila, keď sa doma pustila do práce a sľúbené veci jej nevyšli. Mala sľúbenú perfektnú  prácu, ktorá by ju bavila, v ktorej už mala vymyslený celý plán a tešila sa ako to všetko zrealizuje. Nevie dôvod prečo, no ako asi každého človeka, ju to zasiahlo. Spomínam si ako mi vravela: „vtedy som tak premýšľala, či som urobila správne, keď som odišla z Bratialvy. Išla som von a v tom oproti mne šiel slepý človek. Až som sa zahanbila, keď som si uvedomila aké sprostosti tu ja riešim. Tento človek sa musí každý deň pasovať so svojim znevýhodnením. Ja mám zdravé ruky, nohy, isto dokážem prekonať toto jedno sklamanie.“

Silvia naozaj žije svoj život v hĺbke vzťahov a zodpovednosti k sebe, druhým i životnému prostrediu. Aktuálne veľa študuje o ekológií a tak vymyslela svoj malý projekt. Samozrejme v oblasti, v ktorej je ako ryba vo vode. Na Instagrame si zriadila profil „nazdarbazar“, kde nepoužívané oblečenie ponúka ďalej za vynikajúcu cenu. Iste je aj možnosť dať veci na charitu alebo do kontajnerov na oblečenie. Myšlienka „nazdarbazaru“ je však trochu iná. Silvia túži vedieť , kam sa jej veci dostanú, poteší sa, keď si ich nová majiteľka obľúbi. Vždy sa postará, aby veci boli čisté a jej klienti maximálne spokojní. Teší sa, keď veci môžu aj naďalej spĺňať svoj účel a môžu tešiť iné dámy.

Aktuálne sa popri všetkých svojich projektoch pripravuje na prácu pre svoje rodné mesto. Jej energia bude slúžiť Dubnici nad Váhom, kde sa bude snažiť budovať kvalitnejšie vzťahy v miestnej komunite. Ja verím, že sa jej bude v tomto poslaní dariť, že naďalej bude odovzdávať svoju energiu ďalej, aby sa rozšírilo portfólio ľudí, ktorí sú touto dámou povzbudení. Verím, že viac ľudí spraví rozhodnutie podľa svojho srdca, zabojujú o svoje miesto vo svojom odbore a vyčarujú ohník spolupráce a vzájomnej nezištnej pomoci.

Silvia je otvorená spolupráci a tak ju neváhajte kontaktovať cez fb: Silvia Kvasnicová. Nechajte sa inšpirovať tiež a inšpirujte ďalej svojim životným príbehom.