Postreh č.53:

Človek prežije všetko... okrem toho čo neprežije.... 

Toľká múdrosť, sedela som tak kolo 2-3 v noci na posteli a strážila čí holub stále spí na parapete, zároveň čo ubolený malý veľký človek sa pokúšal znova zaspať. Lebo 5 zubov prosím pekne, naraz pomaly sa tisne.  Teda neviem čí úplne naraz, ale veru zahájili či pokračujú vo svojom raste v týchto dňoch.  No a nie toho holuba som nestrážila z vlastnej túžby, ale informácia, že tam je a spí bolo jediné, čo Miška ukľudnila. A vždy keď sa prebral a nevidel ma sedieť a hlasiť, že holub spí bol hrozný plač. Nuž som sedela a strážila holuba.... 

Ráno sme šli na detské cvičenie (ukážková lekcia ako to bude zvládať), no najskôreufória. Jašil sa behal, preliezal pripravené prekážky užíval si to. Niektoré cvičenia si naozaj užíval, pri niektorých ho zaujímalo všetko možné len nie cvičenie. Niektoré maminky boli na tom podobne a chápali, niektoré nazvime ich DOKOMATKY ( dokonalé maminky) sa ponosovali. Zrejme aj to aj únava a psychické vyčerpanie pomohlo tomu že som sa modlila za posledné minúty a tlačila slzy niekde do krku. Koniec. SUPER.  Tak poďme do herničky, tam už to pozná celý nadšený letí do bazeníka s loptičkami, pohoda, šťastie. Tu sa tam dovalila aj DOKOMAMA a v momentke keď som ju tam videla ako zas sedí a komentuje čosi naším smerom už nešlo slzy zastaviť, tak som tam v plnej herničke rodičov a detí v deň keď im tam niečo natáčali sedela s hlavou strčenou v domčeku kde sa hral Miško s vkladačkou pomáhala mu hľadať tvary a plakala. A on sa hral, akoby vedel, že len potrebujem to zo seba dostať. Aké múdre dieťa, asi aj múdrejšie ako my dospelí keď sa všemožne snažíme zabrániť tomu aby plakali a dostali to zo seba. Nemyslite si ja niesom žiadna REPREMAMA, ktorej záleží čo si kto myslí len mi to prišlo ľúto maminky by mali držať spolu, každá z nás môže byť v tej situácií stačí aby sa dieťa zle vyspalo....  Vraj sa pani ponosovala aj na samotný kurz, podľa mňaštruktúra aj lektorka bola super to že si deti musia zvyknúť je iný boj. zo slzami v očiach som si vzala prihlášku a kamarátka ma ubezpečila, že keď začala ona s malým bolo to podobné ale potom sa to zlepšovalo. Takže VERME SI!! 

Rada by som Vás niečim pobavila ale musí Vám na dnes stačiť ten holub. Preto teraz prestante čítať, potrebujem niečo zo seba ešte niečo dostať ale niesom asi moc schopná o tom hovoriť. Ďakujem a krásny deň Vám prajeme :) 

.

.

.

.

Niektorí ľudia nevedia pochopiť, že by človek mohol milovať aj niečo pre nich celkom abstraktné. Niektorí Vám povedia že to vlastne ani neexistovalo tak načo sa trápiť, niektorí poukážu na to, že sa to stalo mnohým a chce to čas, koľko ale nepovedia..... Ďalší len nechápu, že niekoho môže niečo bolieť aj keď je šťastní..... 

Dnes by sme mali mať termín anjelik, ale nejak to nevyšlo a Ty teraz dávaš na nás na svojho bračeka tu a bračeka čo je ešte v brušku z neba. A ja som šťastná a vďačná za všetko čo mám aleteraz som smutná aj keď viem, že to tak malo byť. Aj keď viem že je Ti tam dobre, aj keď viem že si bol len maličký ako špendlíček a pre mnohých len zhluk buniek a nie dieťa aj tak si pre mňa dieťaťom. Lebo keď som sa o tebe dozvedela, keď som ťa videla nebol si ani trošku abstraktný anjelik bol si tam a bilo Ti srdiečko. Ďakujem, že na nás dávaš pozor a tešíš sa s nami na bračeka, ktorý príde. Raz sa stretneme. Sľubujem s láskou Vaša mama.

P.S.: nijak sa netýram sebaľútosťou, len to potrebovalo ísť von aspoň nejako.