Postreh č.54:

A tak si tu kľačím, volám Austráliu.... po pravici pes po ľavici malý veľký človek ( ktorý sa naučil si otvárať bráničku), horlivo komentuje čo sa deje a že veď tam sa čura...... 

Tretí trimester je sranda. Viac k tomu písať netreba, lebo veď chcem nech sa milujete a množíte. Po miliontej otázke, či to budú dvojičky alebo či som ešte v celku dúfam, že ešte dlho nebude normálne mať doma strelnú zbraň. 

Ale iné som chcela. 

Raz, už je to dávnejšie mi kamoška rozprávala ako sa jej spolužiakovi zo Zš splnil sen a stal sa vodičom autobusu.

A mne tak došlo, že celé toto materstvo s týmto mojím mužíčkom je to čím som chcela byť ja. Jasné chcela som byť, učiteľka, doktorka, maliarka a neviem čo  ale to čo ma držalo od malička bola túžby byť mama. Keď mi ešte tesne predtým ako si nás konečne vybral malý veľký človek povedali, že to zrejme nepôjde, minimálne to nebude vôbec ľahké akoby zrazu svet zastal. 

Ale nakoniec sa mi môj sen splnil a už onedlho sa splní znova. Chcela som o tom napísať už dávnejšie :D ALE

ALE boli také obdobia, že by som sa musela pri tom strašne smiať :D  lebo obdobie hodím sa na zem a plačem bez prestania lebo ma mama nenechá si zlomiť väz sú náročné.  A moje nervy sú teraz podstatne citlivejšie, takže a čiže :D buď som kričala keď už toho bolo veľa alebo teda plakala :D  Lebo úprimne milion návodov ako to zvládnuť a stále je dosť dobrá šanca že Vášmu dieťaťu v tej chvíli nepomôže naozaj nič, len tam byť a divať sa naň ako vrieska kope búcha.... a pár sekund na to akoby sa celé to predtým vôbec nestalo príde a chce Vás mojkať....  Nie nikdy som to neľutovala, nikdy som nezmenila názor na to že toto je môj splnený sen ( ani teraz keď si prišiel ku mne pohrýzať do gumy, lebo veď na stole má malo jedla na desiatu......) Len som nevedela ako to podať, tak aby to neznelo, že tu chcem niečo idealizovať. Lebo veď každá viete, že to často vôbec nie je ideálne ale má to svoje čaro. A teraz keď tu tak nadomnou stál a ľutostivo pozeral na moju hlavu v záchodovej mise, prišiel správny čas Vám povedať že je v pohode nemať super kariérne ambície a proste chcieť byť mamou. Aj to dokáže Váš život krásne naplniť. Verím, že to tak je, že to tak ostane.

Tu je pár vecí, ktoré často čítam, že ako matka nemá : 

- teplá káva - Chvála Bohu, náš malý veľký človek sa naučil mi kávu podávať aby som sa nemusela hýbať :D :D viete si predstaviť, že by bola horúca? veď by som mala slabší infarkt

- samota na WC - ok.. no toto sa občas zíde :D lebo aj maminky majú HO - rozumej hajzel office, chvíľka kedy stihnú odpísať všetkým na všetko, objednať Vianočné darčeky, granule pre psa a vyhľadať si aktivitky na poobedie. Ale zas už Vás niekto povzbudzoval na WC a s radosťou za Vás spláchol? videla som to raz vo filme a tí ľudia si to užívali v hoteli... a my sa na to sťažujeme :D :D :D 

- kopance v noci - ako teraz je to sranda lebo jeden kope do brucha ( z vnutra) druhý do hlavy ( z vonka) . No uznajte je nefér toho v brušku podporovať a tešiť sa z toho ako kope a toho druhého za to karhať :D :D :D 

- čas na svoje koníčky - úprimne mám fakt šťastie lebo toho nášho prcka baví takmer všetko takže ho zapájam a môžeme to robiť spolu. Sú samozrejme veci pri ktorých to nejde tam to treba potom riešiť zložitejšie ale zas to nie je koniec sveta. Skôr by som povedala, že príležitosť nájsť si nové koníčky spolu. 

To by už na dnes stačilo :) mám tu prednes bájky o Jelenici a jej synovi.  Majte sa krásne, ak by ste sa cítili, že máte blbý deň a nedajbože, že to nezvládate písnite niekedy naozaj stačí to niekomu povedať a človeku sa uľaví :) 

Maminky držia spolu :)