Roberta Výbochová

Predstavíte sa nám?

Volám sa Roberta Výbochová, ale používam skôr prezývku Jagodica, ktorá viac vystihuje veľkú ružovú jahodovu bublinu, v ktorej si žijem. Som mamkou 2 krásnych dievčat Alicky a Adelky vo veku 5 a 3 rokov, takže o zábavu mam postarané, ale len vďaka nim som vo svojom živote znovu objavila detský svet v jeho krásnej jednoduchosti, láskavosti a čistej úprimnosti, dokázala ho aplikovať do môjho života, vidieť sa takú ako ma vidia ony a tým pádom rásť, osobne aj pracovne, keďže moja práca je veľmi úzko spätá s mojou dušou. 

Názov Vášho obchodíka na www.codokazemama.sk. Čo vo svojom obchodíku ponúkate? 

Názov môjho obchodíku na čo dokáže mama je AWRORA, ako značka, pod ktorou tvorím, ktorú sa snažím vybudovať. Ponúkam výrobky zo živice, ekologickej hmoty jesmonite, alebo vo fúzií s Pani Sirupovou, ktorá je dokonalým spojením dvoch tvorivých duší. Moje výrobky sú niečím výnimočné, verím, že v každom jednom je cítiť emócie, ktoré do nich vkladám. Mojou libestrankou sú moje vlastné produkty, ktoré sú mojím vlastným dielom od a po z, a to Ľúbeznína a GuateMacko. V budúcnosti chcem vytvoriť viac takýchto špeciálnych produktov, ale každý príde ako múza sám, vtedy keď je jeho čas, netreba tlačiť na pílu. 

Ako ste sa dostali ku svojej tvorbe? 

Ku svojej tvorbe som sa dostala postupne. Ale článok, ktorý som o tom napísala je na esej, takže veľmi skrátene, chcela som živicový 3 poschodový etazer. Zdal sa mi drahý, tak som si povedala, že si ho vyrobím sama. A tak to celé začalo. Toľkými neúspešnými pokusmi, že by mi vyšli aj 3 etazery. Ale cca po roku sa mi podarilo vychytať všetky muchy a prišla neskutočná radosť zo seba samej. 

Aký máte najväčší úspech v rámci Vašej tvorby? (výhra v súťaži, významný zákazník, výrobok, na ktorý ste hrdá)

Môj najväčší úspech ani tak nevidím v predajoch, tie sú značne oklieštené a je to pre mňa prioritou budúceho roka. Svojimi produktami sa mi podarilo za pár rokov vybudovať značku, na ktorej sa chystám pracovať naplno. To znamená vymeniť dielničku v špajzy za dielňu, vymeniť slobodného umelca za živnosť, vymeniť nonstop pracovný čas za pravidelný a oddelený od toho rodinného, vymeniť nočné pri živici za večery v rozhovoroch a denné pri živici. Čo ale považujem za úspech je, že sa mi darí podporovať mojou tvorbou OZ Smaragdy, ktoré pomáha onkologickým pacientom zvládnuť svoj boj, rovnako tak pre nich prispievam svojou tvorbou do onko balíčkov, zúčastňujem sa aukcií, kde draženie mojich výrobkov pomáha dobrej veci, svoje výrobky som už darovala organizácii Svetielko nádeje aj všetkým sestrám a sanitárkam na oddelení gynekologicko-pôrodnického oddelenia v nemocnici vo Zvolene, rada tvorím pre obidve triedy mojich malých škôlkárok, a tak môžem detičkám posielať darčeky na Mikuláša či záložky do kníh, keď je mesiac knihy. Som tak trochu porucha, takže rada tvorím a následne darujem. 

Aký je Váš najväčší pracovný sen?

Mojím najväčším pracovným snom je mať prevádzku s predajňou a dielňou. Miesto, kde nájdete darčeky od výmyslu sveta a aj dobrú kávu. Tú našu najlepšiu zvolenskú. A mať ju s mojou pani Sirupovou. A tešiť sa z nej. A vymýšľať a tvoriť. A podporovať iných slovenských handmade predajcov. Pomôcť im uskutočniť svoj sen. A mať cez leto nanuky pre deti a cez zimu šálku čaju pre tých, ktorí sa potrebujú zohriať. Len tak. Pretože peniaze síce hýbu svetom, ale láska a empatia ten svet vytvárajú. Vrátiť sa k rozhovorom so zákazníkmi, naučiť ich, že nie každá prevádzka v nich vidí iba čísla na tržbách. Nemám veľké oči, žiadne expandovanie za hranice, len sa chcem venovať tomu, čo ma baví. 

Kedy tvoríte? Aký je Váš tip na úsporu času pri deťoch a domácnosti, aby ste mali čas tvoriť? 

Na otázku kedy tvorím je jednoznačná odpoveď. V noci. Častokrát do rána, bežne končím okolo 2 ráno. Nemám žiadny tip ani trik, ako zvládnuť výrobu popri deťoch. Práca so živicou je práca s chemikáliami, to sa spojiť nedá, jedine dotvoriť hotové výrobky sa dá popri nich. Teraz je to kúsok jednoduchšie, už sú v škôlke obidve a tak čas medzi škôlkárskym soplíkom a domácimi liečbami môžem naplno venovať tvorbe a novým nápadom aj počas dňa. Potom sa spamätám, že sú 2 hodiny, ja v pyžame v dielni od 8 ráno a pomaly treba ísť po baby do škôlky, dať sa dokopy, nevynechať starostlivosť o domácnosť. Bez trikov, zatiaľ vládzem a nerobím to na úkor svojho zdravia, aj keď dalo by sa o tom polemizovať, keďže mi chýba spánok. 

Aké je Vaše životné motto, ktorým sa riadite?

A moje životné motto? Nemám životné motto. Žijem tak, aby som sa za seba nemusela hanbiť. Aby sa za mňa nehanbil môj starký, ktorý pozoruje dianie zhora, a teda nič pred ním neskryjem. Snažím sa byt slušný a empatický obyčajný človek. Mám rada humor, mám rada hudbu, mám rada vône, milujem minerály a čokoládu, všetko toto ma dokáže naladiť na správnu vlnu. Žijem v svojej jahodovej bubline, do ktorej si nepustím nič, čo ma môže vykoľajiť. Mám až príliš ružové okuliare, zvláštny spôsob vyjadrovania sa a verím ľuďom. Verím, že to dobré, čo vyžarujeme sa k nám vráti, a že mnohokrát stačí hlboký nádych a úsmev. Motto, s ktorým sa stotožňujem je, že na človeka sa pozeráme zhora len vtedy, keď mu pomáhame vstať. 

Čo by ste odkázali ďalším tvorivým maminkám v Čo dokáže mama? 

A čo by som odkázala? Milé mamičky, tvorte, ak to vaša duša vyžaduje, nevzdávajte sa, keď zažívate neúspech a nebuďte horenosy, keď sa vám darí. Nikdy nekopírujte nikoho, je to z vašich diel cítiť, tvorte tak, aby ste vždy odovzdali kúsok seba a keď treba, oddychujte. Niekedy nás môže unaviť aj to, čo milujeme a nie je hanba dať si pauzu na načerpanie nových nápadov a síl, aby sme nevyhoreli. A hlavne nezabudnite, že handmade je komunita, kde sme si všetci rovní, že vkus ma každý iný, že keď nemôžeme pochváliť, nekritizujme, a že konkurencia tu nie je na to, aby nás štvala, ale aby nás hnala. Samozrejme dopredu.