Andrea Matúšeková

Predstavíte sa nám?

Volám sa Andrea Matúšeková, na Fb som síce ako Janušková, ale to len z toho dôvodu, že mi nechce dať nejako Fb prepísať meno, aby som mala aktuálne. Mám ho tam ešte za slobodna. Pochádzam z Myjavských Kopaníc, ale keďže som tu spoznala manžela, presťahovala som sa pred pár rokmi do Bratislavy. V Petržalskom byte vychovávame spolu tri deti, Lenka má 14 rokov, Nikolas 12 rokov a najmladší člen rodiny je 3-ročný Matias, náš Matísek.

Názov Vášho obchodíka na www.codokazemama.sk. Čo vo svojom obchodíku ponúkate? 

V obchodíku Čo dokáže mama, v oddelení motivačných kníh, ponúkam moje dve knihy pod názvom Hľaďme na život aj srdcom a Každý deň zdolajme prekážky života. Obe knihy som dala do sekcie Motivačné a to z toho dôvodu, že ako stále hovorím, sú to knihy s myšlienkou. Kniha Každý deň zdolajme prekážky života opisuje moje roky s rakovinou, môj rozvod, trápenie čo k tomu patrilo, písané však formou, aby povzbudila, aby dodala odvahu prekonať akúkoľvek prekážku života. Nielen ochorenie, ale rôzne prekážky, ktoré ľudia vo svojom živote riešia. Aby dala nádej, že prekážky nemusia znamenať v našich životoch niečo zlé, ale že nás môžu niečomu naučiť, niečo nám ukázať a v konečnom dôsledku nás čaká po ich prekonaní oveľa naplnenejší a krajší život.

Niečo málo o mojej prvotine....

Do života pred rokmi prišiel nečakaný hosť - RAKOVINA. 

Nepozývala som ju ďalej, napriek tomu prišla. 

Vysporiadala som sa s ňou, nebola som na to však SAMA. 

Roky som sa potom pýtala sama seba, ako by som mohla pomôcť iným, ako to, čím som si prešla, povedať iným? 

PREČO? 

Aby som povzbudila, podala pomocnú ruku, aby tí druhí, ktorí prežívajú ťažké chvíle vedeli, že je cesta, možnosť, ako sa s tým vysporiadať možno o trošku ľahšie. 

A tak vznikla táto kniha, plná príbehov z môjho života, plná bolesti a návodov, ako i to zlé prežiť s väčšou ľahkosťou. 

Ako to všetko, čo nás postretlo brať nakoniec ako výhodu, nie ako bolesť a trápenie. 

Po prečítaní môjho príbehu pochopíte to, prečo každému hovorím, že som VĎAČNÁ za to, čím som si prešla, som vďačná za rakovinu i rozvod. Som vďačná za moje dve najväčšie PREKÁŽKY v mojom živote. 

Ak potrebujete povzbudiť, dodať sily, či už vy, či vaši známi, kniha je tu pre vás, vrelo odporúčam. Pomohla už mnohým....Určite pomôže i vám...

Druhá kniha Hľaďme na život aj srdcom nie je jej pokračovaním, ako sa často ľudia pýtajú, je úplne z iného súdka. Tým, že sa ma často ľudia pýtali, prečo som stále usmiata, veselá, ako to, že mám veľké zdravotné problémy a napriek tomu sa zdá, že sa netrápim, napísala som túto knihu. Som tiež len človek, ktorý sa trápi, ktorý má svoje problémy. Ale snažím sa napriek tomu byť veselá, plná energie a pozitívneho naladenia. V druhej knihe je 101 zamyslení na každé ráno. Čiže keď vstaneme, stačí si otvoriť knihu, prečítať len jednu kapitolu, ktorá nás naladí na jednu myšlienku, dodá silu a energiu na to, aby sme mali krásny deň. V každej kapitole je myšlienka, môj pohľad na citát či myšlienku a pár slov vypichnutých, ktoré nás povedú dňom, aby už ráno sme sa pozitívne naladili a v takom duchu sa niesol celý náš deň. Aby sme nemohli na konci dňa povedať, že nestál za to.

Ako ste sa dostali ku svojej tvorbe? 

Ako som sa dostala k tvorbe? Celé roky po prekonaní rakoviny som riešila v sebe, ako sa prihovoriť k ľuďom. Ako im povedať to, čím som si prešla a ako ma to zmenilo. Ako mi to zmenilo život a pohľad na život. Ako ma to ovplyvnilo v tom pozitívnom zmysle slova. Začala som písať krátke zamyslenia o rakovine  do OZ Smaragdy na Fb. Neskôr, keď som mala toho v počítači už uloženého viac, mi manžel povedal, aby som to skúsila dať do knihy. Či by z toho nebola dobrá kniha pre ľudí, ktorí riešia rôzne problémy vo svojom živote. Nielen pre ľudí s rakovinou. Pre všetkých ľudí, aby po prečítaní tejto knihy prišli na to, že prekážky v našich životoch nás menia, posúvajú ďalej a nie sú vôbec také zlé, ako ich často považujeme a berieme. 

Druhá kniha vznikla len pár mesiacov dozadu, ako odpoveď na to, prečo som väčšinou pozitívne naladená a prečo chodím s úsmevom na tvári. Prečo na ulici zdravím starších ľudí, a prečo vždy krásne poďakujem predavačke v obchode, či ako byť tak pozitívne šialená rodina v tomto negatívnom svete. Verím, že i po prečítaní druhej knihy prídu ľudia na to, že ani náš jeden deň nie je stereotypný, že každý deň sa deje v našich životoch niečo krásne a zmysluplné. Ja som na invalidnom dôchodku už do roku 2013, ale ani raz som si nepovedala, že môj deň je rovnaký. Každý je iný. A v druhej knihe chcem ľuďom povedať, ako na to, dať návod, ktorý funguje roky i u nás. 

Aký máte najväčší úspech v rámci Vašej tvorby? (výhra v súťaži, významný zákazník, výrobok, na ktorý ste hrdá)

Najväčší úspech? Neviem, či bol, či bude...Môj úspech pre mňa je, že som dokázala napísať dve knihy, ktoré pomáhajú druhým, že som napísala niečo, čo má zmysel. Ľudia mi píšu veľmi pekné ohlasy na knihy, ako im pomohli, ako im ukázali, že sa dá žiť i inak, spokojnejšie a pokojnejšie. Väčší úspech ešte verím,  že príde.

Aký je Váš najväčší pracovný sen?

Mojím snom je, aby sa hlavne prvá moja kniha - Každý deň zdolajme prekážky života dostala na oddelenia onkológie, do knižníc či viac medzi ľudí. Mojím veľkým snom je, aby som dostala možnosť niekde odprezentovať knihu, aby sa ľudia ešte viac o nej dozvedeli a bola viacerým prínosom. Možno v podobe malých stretnutí, či v školách, či na onkológiách, alebo inde. Toto je taký môj veľký sen, ktorý síce ešte neviem, ako uskutočniť, ale verím, že príde tá možnosť. Jednoducho viac rozprávať ľuďom o tom, že ochorenie ešte neznamená koniec, i keď je také závažné. Že veľkú moc má i naša psychika, naše zmýšľanie, že i to prispieva k tomu, aby sme sa rýchlejšie uzdravili. 

Kedy tvoríte? Aký je Váš tip na úsporu času pri deťoch a domácnosti, aby ste mali čas tvoriť? 

Priznám sa, že pri troch deťoch a hlavne pri tom najmenšom, nebol vždy ideálny čas na písanie. Predsa len trojročný synček potreboval, aby som sa mu počas dňa venovala, aby som s ním chodila von. A dosť často mávam i kontroly po lekároch, ktoré mi tiež na jednej strane uberali čas na písanie, na druhej strane boli i požehnaním a prínosom. Pretože zopár príbehov v mojej prvej knihe je i zo stretnutí na rôznych vyšetreniach, ktoré ma veľmi ovplyvnili a veľa povedali. 

Na písanie som potrebovala kľud a hlavne pokoj, ticho, aby sa mi nepretrhla niť myšlienok, aby sa ma dieťa na niečo neustále nepýtalo. Čiže moje písanie bolo hlavne vtedy, ako som večer uložila Matyho spať, ako tu bolo ticho a kľud. Písala som niekedy dlho do noci, pokiaľ som mala plnú hlavu myšlienok. A ak nie takto večer, tak som si nastavila budík a písala skoro ráno, kým sa nezobudili ostatní členovia domácnosti. A potom upravovala, dopisovala, prepisovala znova po nociach. Obe diela by som nazvala, že vznikli hlavne v noci, sú to také moje dva nočné poklady. 

Aké je Vaše životné motto, ktorým sa riadite?

Už desať rokov sa riadim heslom "Keď nejde o život, nejde o nič." 

Mne už o život šlo a to ma veľmi ovplyvnilo. Ukázalo mi to, ako často sa trápime nad nepodstatnými vecami, ako často riešime situácie a považujeme ich priam za nevyriešiteľné a pritom to tak vôbec nie je. Ako krásne sa dá prežiť život i s našimi menšími či väčšími starosťami a nedávať ich na prvé miesta v našich životoch. Nechodiť stále s hlavou v smútku a negatívne pôsobiť na ľudí. 

Môj otec mi pred desiatimi rokmi povedal: „Adi, keď nejde o život, nejde vlastne o nič.“ Odvtedy sa tým riadim, veľmi táto veta ovplyvnila moje zmýšľanie. 

Raz mi o život šlo. Vtedy sranda šla bokom. Vtedy som prvýkrát videla otca plakať. Vtedy som si prvýkrát uvedomila, aký je život krehký a ako málo si ho vážime. Ako sa neustále sťažujeme a pritom na to vlastne ani nemáme právo. 

Toto je tá najhlbšia myšlienka, pretože som si ju prežila na vlastnej koži. 

Čo by ste odkázali ďalším tvorivým maminkám v Čo dokáže mama? 

V prvom rade by som ich chcela povzbudiť, že každá jedna je mamou roka pre mňa. Každá jedna má úžasnú tvorbu a v každom ich dielku, v každom výrobku je cítiť kus ich srdiečka. Som neskutočne šťastná, že práve slovenské maminky sú také kreatívne, a že Aďka Kováčová a Vy ste dali priestor nám, maminám ukázať, čo v nás je. Že nás podporujete, stojíte pri nás. 

Každej maminke by som ešte viac chcela dodať odvahu, aby si šli za svojím snom. I ja som sa roky hľadala a v určitom smere sa stále ešte hľadám. I ja som zažila zmätok vo svojich myšlienkach, akou cestou sa vydať. Srdiečko mi hovorilo, píš a píš, určite to bude mať zmysel a som za to vďačná. Verím, že moje dve knihy s myšlienkou majú zmysel a svojich čitateľov si nájdu. Nie som profesionálna spisovateľka, len spisovateľka s veľkým srdiečkom. 

Maminky, nikdy to nevzdávajte, viem, že tvoríte nielen preto, aby ste si dačo privyrobili, ale že je to rovnako ako pre mňa v určitom smere i taký únik z reality, že tvorením si oddýchneme, posilní nás to kráčať ďalej a spokojne.