Ivana Gabrišová

Predstavíte sa nám?

Volám sa Ivana Gabrišová. Som maminou dvoch dcér: Rebeky (7rokov) a Dorotky (3roky). Bývame na dome v Bernolákove, ale som rodená Kysučanka.

Názov Vášho obchodíka na www.codokazemama.sk. Čo vo svojom obchodíku ponúkate? 

Na stránke codokazemama ma nájdete pod značkou maleHrave. Ponúkam ručne robené dekorácie a hračky, ktoré vyrábam zo 100% ľanu, certifikovaného úpletu, alebo bavlny a dotváram ručnou výšivkou alebo maľbou. Ako výplň používam polyesterové rúno i ovčie rúno. Každý kus je originál robený na mieru.

Ako ste sa dostali ku svojej tvorbe? 

Moja radosť zo šitia začala pred dvoma rokmi nečakane a veľmi nevinne. Objednala som cez anglický eshop pre svoje dcéry látkovú prírodnú bábiku a po dlhom čase mi prišli naozaj škaredé umelé bábiky. Ani zďaleka sa nepodobali na bábiky z obrázkov. Naletela som nejakému internetovému podvodníkovi a tak ma to nahnevalo, až som si povedala, že skúsim ušiť bábiku sama. Znalosti som už nejaké mala, lebo som študovala na VŠMU divadelnú scénografiu a tam sme okrem kulís navrhovali a šili-upravovali i kostýmy. Musím sa priznať, že šiť na škole a vymýšľať kostýmy ma veľmi nebavilo. Lákal ma viac priestor a preto som začala po škole pracovať ako interiérový dizajnér. Keď kvôli corone zavreli showroomy s nábytkom a materiálmi, pozastavila sa mi práca. Presne v tom čase mi prišli nepodarky bábik z eshopu. Mala som čas a bolo rozhodnuté...

Trvalo mi mesiac, kým som si navrhla strih, zistila ako sa šije bábika, aké materiály sú najvhodnejšie na výrobu atď. Oprášila som svoj šijací stroj a začala šiť.

Mojou prvou bábikou bola tzv. Waldorfská bábika.

Ide o bábiky na ktorých výrobu sa používajú iba prírodné materiály: vlna, bavlna, hodváb, ľan.

Plnia sa tiež prírodnými materiálmi: ovčou vlnou, pohánkou, ryžou...

Vlasy sú väčšinou z jemnej mohérovej vlny s prímesou hodvábu, alebo luxusné realisticky vyzerajúce z angorskej kozy. K takýmto vlasom sa dá pristupovať ako k ľudským, čiže sa vedia i kulmovať, žehliť, umývať.

Tieto bábiky majú len jemne naznačené rysy v tvári, podnecujú tak detskú predstavivosť a sú dnes široko uznávané ako pedagogicky hodnotné hračky.

S výsledkom prvých bábik som samozrejme nebola úplne spokojná. Videla som na nich milión chýb, ale neodradilo ma to. Tak veľmi sa z nich moje dcérky tešili a mňa na počudovanie začalo veľmi baviť šiť. Neskôr i háčkovať.

Bábikami to iba začalo. Keďže ma šitie pohltilo, chcela som ušiť zvieratko pre moju mladšiu dcéru, ktorá milovala mačky. A tak sa zrodilo moje prvé zvieratko. Nepodobala sa na mačku, ale skôr na prerastenú myš :).

Skúšala som ďalej a ďalej. Opäť v prvom rade návrh strihu, výber materiálov, šitie až po finálnu hračku až kým to nespĺňalo moje predstavy.

Prišla prvá objednávka na Líštičku. Aby to bolo pre mňa zaujímavé, tak som ponúkla zvieratko s nejakým pracovným zameraním. Z toho vznikla Líštička Zverolekárka.

Odvtedy šijem zvieratká s oblečením zameraným na profesiu-zamestanie, ako napr. kaderníčka, baletka, astronaut, super hrdina... vždy podľa želania.

Aký máte najväčší úspech v rámci Vašej tvorby? (výhra v súťaži, významný zákazník, výrobok, na ktorý ste hrdá)

Zatiaľ ako najväčší úspech považujem predstavenie svojej značky v rannej relácii v TV. Môj najznámejší zákazník bol asi Sajfa, ktorého obe detičky majú moje hračky.

Nemám konkrétnu hračku na ktorú som vyslovene hrdá, ale páčia sa mi vyplstené hlavičky bábik a zvieratká s profesiou.

Aký je Váš najväčší pracovný sen?

Ponúkať svoje hračky v slovenských malých obchodíkoch podporujúcich slovenskú tvorbu a tým minimalizovať kúpu plastových hračiek.

A ešte z tvorby: Exkluzívne vlasy pre bábiku sú cenovo veľmi drahé, preto by som si v  budúcnosti chcela sama vyrobiť vlasy z vlny, ktorú počešem, nafarbím a vytvorím do prameňov.

Kedy tvoríte? Aký je Váš tip na úsporu času pri deťoch a domácnosti, aby ste mali čas tvoriť?

Mám dojem, že každú voľnú chvíľu :D.

Keďže mám dcéry, tak viem popri nich robiť. Zaujíma ich šitie a sú dokonca ochotné pomáhať so špendlením dielov, alebo mi vyťahujú špendlíky, keď šijem na stroji, niekedy stláčajú namiesto mňa pedál na šijacom stroji :D.

Keď nemajú chuť "pomáhať", tak si popri mne kreslia, hrajú sa a podobne... ak potrebujú moju pozornosť, tak samozrejme skončím a vrátim sa k rozpracovnej hračke, keď mám opať čas.

Aké je Vaše životné motto, ktorým sa riadite

Ži tu a teraz a Carpe diem.

Čo by ste odkázali ďalším tvorivým maminkám v Čo dokáže mama?

Aby sa nebáli ponúkať svoje produkty, alebo sa za ne nehanbili, lebo najdôležitejšie je si veriť a dať do svojej tvorby srdce... vtedy vznikajú zázračné veci.