Júlia Kačalová

Predstavíte sa nám?

Volám sa Júlia Kačalová, bývam v Janovíku, pôvodne som zo Svidníka. Svoju tvorbu robím popri 2 deťoch: Vilko (5r.) a Zojka (3r.).

Názov Vášho obchodíka na www.codokazemama.sk. Čo vo svojom obchodíku ponúkate?

Na codokazemama.sk ma nájdete pod názvom Julsi art, kde ponúkam svoje olejomaľby alebo akrylové maľby, obrazy svadobných stromov, a maľované drevené dekorácie (najmä v spojitosti s kávou).

Ako ste sa dostali ku svojej tvorbe

Chodila som na ZUŠ-ku, na výtvarný odbor, doma som si potom čarbala s ceruzkou vo voľnom čase. Nebolo to nič výnimočné popri iných talentoch, ktoré som okolo seba videla, ale veľmi ma to bavilo. Presne si pamätám, ako som sedávala za zatvorenými dverami detskej izby s vytlačeným obrázkom v ruke a snažila som sa ho preniesť na výkres ceruzkou. Bol to ten čas, kedy som nič naokolo nevnímala, vychutnávala si “prázdno v hlave”, čas letel, netrápil ma smäd ani hlad, vlastne nič.

Časom som zatúžila skúsiť maľbu, aké by to bolo maľovať štetcom na skutočné plátno. Postrčila ma až kolegynka Linda v Bratislave, keď mi ukázala svoje obrazy, dala mi odporúčania ako začať aj kde si kúpiť farby a štetce. Potvrdilo sa mi, že v živote stretneme presne tých ľudí, ktorých stretnúť máme. Asi som o tom doma dosť rozpávala lebo od “Ježiška” som potom dostala hneď plátna a stojan :-D – manžel je dobrý poslucháč, vždy vycítil príležitosť na vhodný darček. Venovala som tomu hodiny, učila sa a zdokonaľovala som sa.

Napr. prvý svadobný strom som namaľovala asi rok pred našou svadbou, že to bude taká špeciálna aktivita pre hostí na svadbe a zároveň pekná spomienka po nej. Bolo to populárne skôr v zahraničí. Obaja sme zhodnotili, že sa fakt vydaril, dala som ho teda na internet a do 24 hodín prišiel prvý záujemca. Vtedy tých stromov na internete nebolo veľa a už vôbec nie maľovaných farbami (a ešte aj olejovými). 

Drevené dekorácie potom vznikli skôr z núdze vytvoriť si niečo pekné pri zariaďovaní nového domčeka. Kedže milujem kávu, mnohé sú spojené práve s ňou. Už viem, že niektoré veci nemusím hľadať v obchodoch vo farbe, ktorá sa mi páči, lebo je to hľadanie ihly v kope sena, jednoducho si ich vyrobím alebo ušijem :D (ako závesy a záclony v dome). A nič nemusí byť úplné dokonalé lebo predsa cesta je cieľ.

Aký máte najväčší úspech v rámci Vašej tvorby? (výhra v súťaži, významný zákazník, výrobok, na ktorý ste hrdá)

Za najväčší úspech považujem to, že sa moje obrazy rozleteli nie len po SR ale aj do rôznych kútov sveta ako USA, Taliansko, Anglicko, Rakúsko…

Pri svadobných stromoch som vždy vďačná, keď mi niekto pošle fotku obrazu po svadbe už aj s odtlačkami prstov od hostí. Vtedy je cítiť z ľudí obrovskú radosť. Je typické, že keď sme nespokojní, sťažujeme sa, keď sme ako tak spokojní, tak sme väčšinou ticho a keď sme z niečoho šťastní, vtedy napíšeme slová vďaky a pozitívne hodnotenia.

A relatívne nedávno sa mi stalo, že mi jeden pán z Rakúska kdesi na sociálnych sieťach okomentoval obraz talianského mestečka Caorle. Bolo to však pred 3 rokmi, komentár som si nevšimla a on si nejakým zázrakom vyhľadal môj email a po 3 rokoch mi napísal, že sa mu ten obraz veľmi páči, do Caorle chodia roky na dovolenku, a či mu taký ešte namaľujem. Tak to ma úplne dostalo, že mu môj obraz utkvel v hlave a nevzdal sa myšlienky mať taký ani po 3 rokoch, čo ho uvidel.

Aký je Váš najväčší pracovný sen?

Môj cieľ je naďalej tvoriť, posúvať sa dopredu tam, kde ma to zavedie a tešiť farbami seba aj iných. Maľovať chcem už aj na oveľa väčšie rozmery ako doteraz.

Kedy tvoríte? Aký je Váš tip na úsporu času pri deťoch a domácnosti, aby ste mali čas tvoriť

Najčastejšie tvorím počas obedného spánku mladšej dcéry (starší syn je vtedy v škôlke), pre mňa ideálny čas, pretože denné svetlo je najlepšie na maľbu. Dávam si pozor, aby mi to nenarušili žiadne domáce práce, preto mnohé z nich robíme s deťmi spolu, napr. veci do práčky mi nosia deti v detskom kočíku a tatrovke. Snažia sa aj poskladať suché prádlo, síce to musím potom skladať ešte raz, ale sú spokojní, že pomohli. Na vykladaní príboru z umývačky sa pomaly bijú, kto z nich to spraví. Kiež by im to vydržalo :D. Niekedy tvorím aj neskoro večer.

Inokedy manžel zoberie deti a dopraje mi dostatok priestoru, hlavne keď vidí, že už to potrebujem. Veď to poznáte, šťastná mama = šťastná celá rodina J. Vtedy si pustím hlasnejšie hudbu a doslova si tancujem pri stojane.

Aké je Vaše životné motto, ktorým sa riadite?

Je to motto “Cesta je cieľ” (tu by sa môj manžel zasmial, lebo to často počúval)

Čo by ste odkázali ďalším tvorivým maminkám v Čo dokáže mama? 

Aby robili to, čo ich baví a nevzdávali sa pri prekážkach.

Ak sa niektorá mamička necíti dostatočne sebavedomo, je super navštíviť aj nejaký kurz v danej oblasti. Ja som takto absolvovala kurz maľby portrétu akrylom, čo je trošku irónia lebo portrétom som sa vyhýbala a maľovala som skôr olejomaľby. Cítila som však, že ma to tam ťahá, lákala ma energia samotnej maliarky a musím povedať, že to bolo najlepšie rozhodnutie. Ohromne ma to povzbudilo do ďalšej práce a získala som oveľa viac než som čakala. Aj keď na začiatku boli obavy ako to spraviť, čo s deťmi počas 3 víkendov, riešenia sa však našli.