Veronika Mistríková

Predstavíte sa nám?

Moje meno je Veronika Mistríková, pochádzam zo Sládkovičova, ale už pár rokov žijem v krásnej Galante. Mám jedno malé ryšavé žihadielko – Samka, v auguste mal 3 roky.

Názov Vášho obchodíka na www.codokazemama.sk. Čo vo svojom obchodíku ponúkate?

Obchodík pod svojím menom Veronika Mistríková mám na www.codokazemama.sk len krátko. Mám v ňom len jednu – jedinú položku: knižku Kúzelné okamihy. Ale plánujem ho rozšíriť aj o handmade výrobky. Momentálne sa učím vyrábať barefoot topánky, tak snáď tam čoskoro nejaké pribudnú 😊.

Ako ste sa dostali ku svojej tvorbe?

Ako som sa dostala k písaniu? Cez jeden z „kúzelných okamihov“.

Keď Mensa Slovensko zorganizovala literárnu súťaž, podarilo sa mi vyhrať jednu z cien. A vďaka tomu, že som sa výhrou chválila v práci, kolegovia prejavili záujem o môj pisateľský talent. Zrazu som sa stala hlavnou copywriterkou. Pre každého kolegu, ktorý mal narodeniny alebo z firmy odchádzal, som vytvárala pohľadnice v podobe titulky bulvárneho časopisu. Boli tam informácie o jeho pôsobení vo firme, jeho typické hlášky, legendárne príbehy... Táto pohľadnica potom kolovala po celej kancelárii a bola z toho zábava.

No a neskôr – keď som ostala doma na materskej dovolenke, potrebovala som nejakú činnosť na odreagovanie. Dialo sa toho veľmi veľa naraz a písanie príbehov mi pomáhalo získať nejaký ten nadhľad. Približne raz za mesiac som si sadla k počítaču a zverila mu jeden zo svojich životných príbehov. Písala som vtedy, keď bol čas. Občas mi niektorý príbeh uverejnili v časopise Balans. Bol to fakt nádherný pocit 😊. Po dvoch rokoch pozerám, že už mám celkom slušný počet normostrán... Tak som texty ponúkla vydavateľstvu Valslav a ono sa to podarilo. Vyšla mi knižka.

Knižka má pomôcť všetkým ľuďom, ktorí potrebujú rozmotať nejaké klbko myšlienok. Uistiť sa, že svet je dobrý a že šťastné konce sa dajú prirobiť aj na smutné udalosti. Život vždy ponúkne nejaký „kúzelný okamih“, vďaka ktorému sa to dá.

Každému príbehu som venovala aj kapitolku „Vyskúšajte si“. Tá má za úlohu logicky objasniť ten „kúzelný okamih“ a ponúka čitateľovi otázky, ktoré majú viesť k prehodnoteniu zaužívaných postojov. Jednou vetou – tieto kapitolky vždy preveria, či zaužívané postupy stále dobre fungujú, alebo ich už treba vymeniť za také, ktoré budú človeku slúžiť efektívnejšie.

No a pre ostatných môže byť moja knižka spestrením. Tie veselé príbehy majú za úlohu ukázať, že aj na prvý pohľad malé udalosti vedia výrazne formovať vzťahy. A že život môže byť naozaj zábavný, keď sa necháte uniesť prítomnosťou.

Aký je Váš najväčší pracovný sen?

Pracovný sen? No... Že z tej práce budem mať stále rovnakú radosť a že ma aj uživí :D

Vlastne ešte neviem, čo by to malo byť. Všetko ma baví len chvíľku! Chvíľku kreslenie, chvíľku gitara, chvíľku šitie, písanie... Raz chcem byť asistentka, potom krajčírka a hneď na to zase lektorka, prípadne spisovateľka. Najnovšie sa učím vyrábať barefoot topánky. Občas zvyknem hovoriť, že som multifunkčná ako tlačiareň od Minolty.

Vždy sa to odvíja od toho, čo prežívam. Čo práve potrebujem zažiť, cítiť, vyjadriť, alebo na sebe vylepšiť. Takže najviac ma asi baví skúmať svoje možnosti.

Kedy tvoríte?

Tvorím, keď Samko spinká. Alebo keď mi môj úžasný manžel vytvorí časové okienko na tvorbu. Samko je vždy všade a nikde zároveň. Vypnúť „pozorovací režim“ a zahĺbiť sa do textu pri jeho akčnosti je takmer nemožné.

Aký je Váš tip na úsporu času pri deťoch a domácnosti, aby ste mali čas tvoriť?

No ja sa v materstve cítim úplne stratená! Všetky moje plány, teórie a predpoklady sú mi úplne nanič! Doteraz som naštvaná na vyššiu moc za to, že sa bábätká nerodia s manuálom!

Takže dávať nejaké tipy, keď viem, že každá z nás má iný „model“ bábätka... Hm...

Ale teda – pre mňa je najdôležitejší súlad. Jednoducho sa vykašľať na všetky plány a manuály a vnímať to, čo sa práve deje. Kto sa v našej rodinke ako cíti. Čo treba urobiť, aby sme spolu „ladili“ a mohli si spoločný život užívať. Každý zvlášť a zároveň všetci spolu. Ale aj tak je to drina :D

Aké je Vaše životné motto, ktorým sa riadite?

Mám ich viac:

Ak to nemá šťastný koniec, tak to ešte nie je koniec.

Ľudia sú liečiví.

Vždy sa to dá inak.

Mám hodnotu.

Okolo mňa sú len priatelia a učitelia.

Všetko sa deje pre môj osoh.

Čo by ste odkázali ďalším tvorivým maminkám v Čo dokáže mama?

Ste pre mňa obrovskou inšpiráciou. Ďakujem, že ste.