Výchovné úlohy rodičov musia byť rozdielne

Materské a otcovské úlohy sú predurčené prírodou, a tým je rozdielne aj výchovné správanie rodičov. Výchovné metódy otcov a matiek sa líšia, ale dôležitosťou a kvalitou sú obe rovnocenné. Práve ich rozdielnosť a dopĺňanie robí výchovu komplexnou a účinnou.

Rodičovské úlohy sú inštinktívne prednastavené, pôsobia automaticky, vidieť to v odlišnej hre chlapcov a dievčat. Ak tieto svoje mužsko/ženské inštinkty prijmete a dôverujete im, výchovu potom môžete zvládať ľahšie a pokojnejšie.

Názory, že ak je matka doma, tak zabezpečuje výchovu detí, sú mylné. Matka zabezpečuje výchovu detí doma a otec vo vonkajšom svete a práve na to muži zabúdajú. Ich povinnosťou je dopĺňať výchovu matky o mužské aktivity.

Výchova matky je mäkšia, citovo teplejšia a je spojená viac s kontaktmi na telesnej úrovni. Je o dotykoch, nosení, kolísaní dieťaťa, ale sú to aj pohľady, jej hlas a rozprávanie. Matka svojimi objatiami uspokojuje citové potreby dieťaťa, napĺňa jeho citové nádrže a učí dieťa prejavovať city. Je to dané látkou oxytocínom, ktorý nám maminka od detstva svojimi objatiami aktivovala.

Výchova otca je reálnejšia a tvrdšia. Otcovia majú menej empatie, majú didaktickejší prístup a ich fyzický kontakt je obmedzenejší. Otcovia sú vlastne mostom medzi vnútorným svetom rodiny a vonkajším svetom. Učia deti vyjadrovať sa a prejavovať navonok a pripravujú ich na svet kamarátov. Zo svojej praxe viem, že chlapci, ktorí nemajú otcov, majú problémy nájsť si svoju pozíciu medzi kamarátmi. Otec učí deti tvoriť svoje hranice, byť autoritou, aby sa nemuseli neprimerane presadzovať, predvádzať, okúzľovať, za každú cenu vyhrávať, len aby si získali pozornosť.

V komunikácii je otec pre dieťa náročnejší, pozornosť otca si dieťa musí skôr získať. Výskumy potvrdzujú, že otcovia stimulujú viac mentálne schopnosti a tvorivosť dieťaťa. Matky sa snažia tieto schopnosti zabezpečiť skôr učením sa s dieťaťom, len aby malo čisté jednotky. Mentálne schopnosti nemusia súvisieť s učením dieťaťa na čisté jednotky.

V súčasnosti sa vo výchove viac využíva rozprávanie, vysvetľovanie a preto sú otcovia v nevýhode. Základnou vlastnosťou muža a otca je totiž konať a dôležité sú činy, ich výchova je viac o aktivitách a zážitkoch. Mnohé matky sa však o deti boja a deti takto prichádzajú o zážitky, skúsenosti ale aj pády, ktoré ich niečomu učia.

Prečo sú výchovné metódy rodičov rozdielne:

• Žena a matka je geneticky naprogramovaná hovoriť, premýšľať a tvoriť. Pre ženy a matky je dôležitá reč. Matka od malička k deťom hovorí, musí s nimi komunikovať a hrať sa s nimi.

• Energia matky je kruhová, centrujúca okolo ohniska, okolo detí a charakterizujú ju objatia, mäkkosť, nežnosť, kolísanie, symbolom toho sú ženské prsia.

• Muž je geneticky naprogramovaný vidieť, reagovať a konať. Pre mužov sú dôležité činy, s nimi spojená koncentrácia a mlčanie, preto môže byť horšia ich verbálna komunikácia s deťmi, aj ich matkami.

• Energia muža a otca je energiou ťahu - sledovať, stopovať, uloviť. Jeho pripravenosť k boju si vyžaduje rozhodnosť a silu, čo sa prejavuje v hre s deťmi, ktoré vyhadzujú, točia, naháňajú a vedú ich k prekonávaniu prekážok.

• Matka má silnú väzbu na dieťa a otec ju v správnom čase narúša, čím oslobodzuje dieťa ale aj matku, aby mohla mať ďalšie dieťa. Je to dané prírodou a nie tým, že by otec chcel vziať dieťa matke.

• S matkou sú deti deväť mesiacov v silnom fyzickom spojení, matka je zdrojom kvalít, akými je fyzická blízkosť, intimita, citovosť, nežnosť.

• Otec je vzorom pre bezkontaktné vzťahy s kvalitami ako sú aktivity, hry, bojovanie, súperenie, práca a k tomu patriace priateľstvo, solidarita, odvaha.

• Otec deti učí vytvárať vzťahy a matka ich vzťahy napĺňať a obohatiť ich citmi, empatiou, objatiami.

• Otec učí deti ísť do sveta, vytvárať vzťahy a prekonávať prekážky. Otec je prvou osobou, ku ktorej si dieťa tvorí vzťah, otec je totiž „vonku“. Ak dieťaťu chýba otec, bude mať problém s vytváraním vzťahov, nevie „kde patrí“ a nevie si nájsť svoje miesto vo svete.

• Matka vytvára väzby dieťaťa na domov, ktoré si ich nesie celý život a vďaka týmto väzbám sa domov vracia. Matka učí deti citu pre rodinu a pre domov, učí ich stavať domov nech sú kdekoľvek vo svete.

• Matkina láska a pozornosť je nepodmienečná, pozornosť a lásku otca si deti musia získať .

V súčasnosti sú dôležitými otázkami - „je muž MUŽOM a je žena ŽENOU?“ a ako deti reagujú na slabnúcu silu ich autorít.

„Jednotný front“ výchovu oslabuje

Rozdielne mužské a ženské výchovné metódy nás privádzajú k teórii jednotného frontu. Je to časté odporúčanie od niektorých odborníkov - „rodičia musia byť vo výchove jednotní“. Ja tvrdím, že žiadny „jednotný front“ nefunguje. Je to iba hra, ktorú deti prekuknú.

Rizikom jednotného frontu je, že vo výchove sa stiera ženský a mužský prístup. Rozdielne výchovné správanie rodičov totiž zabezpečuje efektívnejšiu a plnohodnotnejšiu výchovu detí, ako známy čínsky znak jin a jang.

Musíme rozlišovať situáciu, kedy sú rodičia vnútorne zladení, aj ako partneri a majú rovnaké základné výchovné princípy - nekradne sa, nefajčí sa, neklame sa, nebije sa. Ich výchovné metódy môžu byť pritom rozdielne, ale pri riešení výchovnej situácie sa dopĺňajú. Deti takto cítia spoločnú silu rodičov.

Príklad môže byť fajčenia syna alebo dcéry. Obaja rodičia sa zhodujú v tom, že nechcú, aby ich dieťa fajčilo. Matka reaguje skôr emočne, moralizuje, dieťaťu rozpráva o následkoch a môže mu niečo zakázať. Otec sa tiež nahnevá, tiež mu niečo povie, ale predovšetkým ho zoberie a prinúti vyfajčiť 5 cigariet. To je čin. To je zážitok, ktorý si dieťa určite zapamätá.

Moralizovanie a dohováranie takýto zážitok neumožňujú. Takto polarizované výchovné metódy otca a matky umožňujú deťom učiť sa reagovať na polaritný svet, prijímať mužské a ženské argumenty, rôzne spôsoby riešenia v mužskom a ženskom svete.

Mgr.Adamcová L.