Andrea Jančiová

Predstavte sa nám. Kto ste, odkiaľ pochádzate?

Volám sa Andrea, tvorím pod menom Sacharinova. Mám 38 rokov. Vyštudovala som učiteľstvo v odbore Slovenský jazyk a literatúra-Dejepis. Pochádzam zo severu Oravy, z goralského regiónu. Teraz bývam s manželom a tromi deťmi v dedinke pri Martine.

Povedzte nám niečo o svojej rodinke. Podporujú vás pri tvorbe?

Chlapci Martin (15 r.) a Michal (13r.) sú už veľkí pomocníci v domácnosti, či v záhrade. Dcérka Tatiana (10.r.) pomáha napríklad pri príprave jedla a rôznych drobných prácach. Našli sme si s deťmi spoločné záľuby, často hráme stolné hry, hráme na hudobné nástroje, keďže deti chodia do ZUŠ, spievame, tancujeme. S Martinom si pre vlastnú radosť prerábame starší nepotrebný nábytok. Deti sa radi zapoja aj do mojej maľovanej tvorby, hlavne keď má byť výsledok abstraktný. Dcérka potriedi korálky, skúša si vyšívať. Snažím sa deti tak multifunkčne pripraviť do života, aby si vedeli poradiť. Manžel ich vedie zase k počítačovým zručnostiam.

Teším sa, že sú úprimní, povedia mi svoj názor, hoc aj negatívny. Bavia ich ručné práce. Remeselnú zručnosť považujem u detí za rovnako dôležitú ako nadobúdanie vedomostí.

Určite zo strany rodiny pociťujem podporu.

Čo ponúkate vo svojom obchodíku?

Na www.codokazemama.sk mám obchodík Sacharinova.

Nájdete v ňom hodvábnu tvorbu-šatky, šály, stuhy, motýliky, kravaty. Tiež bižutérnu tvorbu- brošničky, náušnice, náhrdelníky. Mám v ponuke vecičky s bohémskym štýlom, kvetinovo- ornamentálnym, folklórnym, aj prírodným. Sú vhodné pre viaceré vekové kategórie.

Tvorba vás sprevádzala odjakživa, či ste sa k nej dostali náhodou?

K folklóru a tvorbe ma viedli už doma moji rodičia, starí rodičia, tety. Každý niečo dokázal- vyšívali kroje, háčkovali, šili, plietli vlnené svetre i košíky z prútia, vyšívali, vyrezávali z dreva a popri tom všetkom spievali. Od každého z nich som si odniesla kus lásky k tvorbe.

Keď sa narodila dcérka, mala som pocit, že som zahltená starostlivosťou o deti, potrebovala som psychohygienu, pocit širšieho uplatnenia, užitočnosti v niečom inom, ako je domácnosť. Myslím, že mnoho maminiek zmýšľa v tomto duchu a cíti sa podobne.

Akým smerom ste sa rozhodli vydať? Ktorá technika vám učarovala?

Učarovali mi minerály a sladkovodné perly, drôtikovanie, nimi som začínala. Postupne sa pridalo korálkové vyšívanie. Kamarátka ma obdarovala množstvom odstrižkov luxusných textílií, ktoré ostali po šití oblečenia, tak ich recyklujem. Vznikajú z nich zaujímavé šperky a doplnky.

K maľovaniu na hodváb som sa dostala nevšedným spôsobom. Vyriekla som stávku na podporu inej mamičky: „Keď začneš maľovať na textil, ja začnem na hodváb.“

Prvú šatku dostala mama. Usmernili ma šikovné žienky na sociálnych sieťach a moja druhá šatka sa do pol hodiny po zverejnení predala. Bolo to začiatkom roku 2015. Odvtedy mi už prešlo rukami mnoho metrov hodvábu. Mojou obľúbenou je technika prírodného farbenia- ecoprinting a ecodyeing.

Dosiahli ste v rámci tvorby úspech, na ktorý ste hrdá?

Úspech je samozrejme každá nová objednávka, opätovne nakupujúci zákazníci, všetky milé recenzie a podpora. Je skvelé, že moje výrobky majú svoj domov už v mnohých krajinách sveta. Úspech je aj tento rozhovor. Vážim si, že z mnohých zákazníčok, aj tvorivých kolegýň sa stali moje dobré priateľky.

Veľmi ma potešil článok o mojej tvorbe v časopise To som ja. Ďalej fantastická spoločná výstava Dvorné dámy vo Zvolene, kde som prvýkrát prezentovala snáď 70 kúskov z hodvábnej tvorby pred verejnosťou a vzácnymi hosťami. Povzbudilo ma, keď si dizajnérka Matty Urbanič vybrala na svoju módnu prehliadku zopár doplnkov odo mňa. Takisto, keď ma oslovili z ÚĽUV-u a zaujali ich folklórne šatky. Za absolútny zázrak považujem to, keď mi napísali z Múzea&Knižnice Čechov a Slovákov v Iowe v USA so žiadosťou o dodanie mojich výrobkov do múzejného obchodu. Tiež ma nadchla spolupráca s handmade kurátorskou platformou Let’s curate v New Yorku, ktorí prezentujú moju tvorbu nielen cez web v sekcii Best of Europe, ale aj na tamojších remeselných trhoch. Jednoducho žasnem, že si v zahraničí všimnú drobnú slovenskú tvorilku, neváhajú ju osloviť s ponukou spolupráce. Je to obrovské zadosťučinenie, ktoré prajem všetkým tvorivým maminkám.

Máte aj v súčasnosti rozpracovaný nejaký zaujímavý projekt?

Momentálne editujem ženský román, ktorý vyjde koncom jesene. Zároveň sa spolupodieľam na skvelom projekte s ďalšími šikovnými ľuďmi. Ešte nesmiem prezradiť, ale určite budete o tom ešte počuť.

Máte nejaký pracovný sen, nesplnené želanie?

Môj pracovný sen nie je iba jeden a obávam sa, že kapacita článku by nestačila;). Mojím snom je veľká, perfektne usporiadaná dielnička, kam sa zmestí všetok materiál na moje záľuby. Ďalej túžim absolvovať celú „Hodvábnu cestu“ – dlhý výlet od miesta zrodu priadky morušovej, cez zber kokónov, odvíjanie vlákien, spriadanie hodvábu až po sledovanie starých majstrov pri tvorbe. Určite by som naďalej rada spolupracovala so zaujímavými ľuďmi.

Hovoríte, že ste samouk. Akým spôsobom sa vzdelávate?

Spočiatku mi pomohli rady žien, ktoré už tieto techniky robili. Tutoriály, video návody a blogy som študovala poväčšine v angličtine. Takisto sú dostupné rôzne náučné knihy, z ktorých sa dajú jednoduchšie techniky naučiť. Zvyšok je o odvahe, experimentovaní, kombinovaní.

Snáď najväčšie prekvapenie prišlo od profesionálnych výtvarníkov, ktorí nevedeli zistiť, akým postupom som dosiahla rôzne efekty na hodvábe. Čiže tvorba je aj o neustálom vzdelávaní sa a pokusoch. Chcem sa ešte v dohľadnej dobe naučiť techniky hodvábnej a koženej floristiky Somebana a Nuno Bana.

Kedy tvoríte? Máte ideálny čas, kedy prichádzajú nápady?

V počiatkoch som tvorila hlavne od desiatej večer do druhej po polnoci. Lenže to bol dlhodobo neudržateľný stav. Prejavovala sa na mne cez deň vyčerpanosť, nervozita, nesústredenosť. Prefackal ma strach, keď som si uvedomila, že som prešla na červenú, ktorú som si fakt nevšimla. Chvalabohu sa nikomu nič nestalo, ale poučilo ma to, že rodina, zdravie a pokoj v duši sú prvoradé. Odvtedy doslova zízam na semafory a neponocujem.

Teraz sú deti staršie, samostatnejšie, tak si nájdem čas na tvorbu aj cez deň. Nápady prichádzajú spontánne, kedy sa im zachce. Keď netvorím, čítam alebo sa venujem záhradke.

Existuje nejaká ikona, človek, ktorého tvorbu obdivujete?

Pravdaže, mojím veľkým vzorom je úžasná módna návrhárka, maliarka, umelkyňa Blanka Matragi.

Máte obľúbený citát, ktorým sa v živote snažíte riadiť?

Určite nemám len jedno motto, ktoré je mi blízke. Milujem príslovia a porekadlá, je v nich výstižne zachytená múdrosť: „Nie je všetko zlato, čo sa blyští.“; „Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.“; „Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.“ Ale taká moja vlastná skúsenosť sformulovaná do motta znie: „Neexistuje pokazené dielo. Buď je nesprávne interpretované, alebo má nesprávnu cieľovú skupinu.“

Máte pre maminky nejakú užitočnú radu, alebo odkaz?

Môj odkaz pre maminky? Asi aby sa nepodceňovali a nevzdávali, uvedomili si hodnotu svojej práce a nebáli sa experimentovať.