No, vlastne tak, že som sa s otázkou nejakého biomaterstva ani nezaoberala. V podstate dodnes netuším, čo to slovo znamená, ale teda som zistila, že veru aj ja som trochu taká biomatka.

Všetky moje decká sa narodili z lásky, aj keď nie od jedného otca, ale rovno dvoch, s odstupom 13 a ďalších 4 rokov. Pochádzam z dediny, „z vidieka“, ako sa teraz módne nazýva a zvieratká sme nevideli iba na obrázku, ani exkurziu sme nepotrebovali. „Výrobu“ kravského mlieka sme mali pred očami, aj to sme vedeli už ako deti, že do zapáchajúceho igelitového sáčku ho plniť netreba, dá sa piť aj tak, ako suseda kravu nadojila.

Mala som to šťastie v detstve vidieť aj ženy vo svojom okolí, ako sa materské mlieko „vyrába“ a podáva. A tak nejak, keď som vyrástla, som svoje deti kojila.

...a vôbec som neriešila, že k tomu prispelo hlavne to, že som predtým mala vzor, ako sa to robí a okrem toho môj otec neznášal detský plač, išlo mu srdce puknúť a keď deti zaplakali, zavelil, aby som ich nakojila. Výraz „dojčenie na požiadanie“, čo znamená teda nielen kŕmiť dieťa, ale dojčiť zakaždým, keď má nejaký problém, som vôbec nepoznala. Ja som to iba robila a kojila.

A tým začalo moje biomaterstvo bez môjho vedomia.

Peňazí bolo málo, tak to prišlo vhod, ani z postele v noci vstávať nebolo treba, zdieľaním postele s deťmi som šikovne maskovala svoju lenivosť vstať a zarábať umelé mlieko. Decko sa iba pricuclo a hľa – mohli sme driemať ďalej (hlavne ja). Takto sme prevádzkovali nočný mliečny bar k spokojnosti všetkých zúčastnených. Bez toho, že by som tušila o nejakom „nástroji vzťahovej výchovy“.

Cumeľ som najstaršiemu núkala, no nechcel, možno mal v ústach aj s cestou 3x, dcérka detto. Tak som to nechala tak, veď kojenie zafungovalo, keď niečo bolo treba. O tom, že mi to možno ušetrí prachy neskôr aj u zubára, som tiež netušila. Postoj „daj si, koľko ti chutí“  a „pokojne sa hraj s jedlom“ - teda kojenie ako prvá voľba, aj keď niekedy o mlieko vôbec nešlo –ako som sa neskôr dozvedela – pomáha aj k tomu, aby dieťa neskôr nemalo za potreby pchať do pusy jedlo len preto, že sa nudí, alebo keď ho opustila láska alebo dostalo v škole päťku. A tým vlastne má menšiu pravdepodobnosť toho, že bude vystavený posmechu okolia pre nejaké kilá navyše.. Ja som o tomto vôbec nevedela, kojila som, lebo to bolo najjednoduchšie a mlieko som mala. No veď prečo by aj nie, keď sa tvorba nastavila ako dopyt - ponuka.

To, že chovať kravy nie je vždy to pravé orechové pre životné prostredie, som vedela, ale mi to v súvislosti s nejakou výrobou prvotnej suroviny umelého mlieka vôbec, ale že absolútne nenapadlo. A tak som prepásla príležitosť vzdávať vďaky a dávať na siete, že koľko tých kráv som tým svojim zopár rokov trvajúcim kojením zachránila. Že sa nemuseli vôbec narodiť. Ani to, že z výfukov áut a komínov tovární nevyšiel smradľavý dym – moderne „emisie“, keď sa to mlieko vyrábalo. Pre moje deti sa nerúbali stromy, aby bolo do čoho baliť to umelé mlieko a dokonca sme neboli konzumentmi plastov – fliaš, cumľov, vecí na ich umývanie. Pri nadávaní pri pohľade na účet za elektrinu by som si mohla zahryznúť radšej do jazyka, keby som vedela, že v roku 2019 nejaká šialená žena vo svojom projekte poukáže na to, že ak nie je potrebné zažínať svetlo v 50.000 domácnostiach pre nočné zarábanie umelého mlieka, ani prevádzkovať sterilizátory fliaš či veci na zohrievanie vody, v krajine sa ušetrí habadej elektriny, ktorú ani nepotrebujeme vyrábať.  

Prsníky som umývala pri sprchovaní bežne, bez ohľadu na to, či boli v prevádzke, tak som neminula ani vodu na umývanie fliaš a sprchový gel bežne vyradil z hry všelijaké jary a pury a umývačky riadu. A o tomto som ja vôbec netušila!

No a čerešničkou na torte bolo, že kam sa dalo, sme chodili pešo. Lebo sme nemali peniaze nielen na auto, ale ani na jeho prevádzku. Prenájom garáže, poistenie, tankovať, kdeže! Tak sme využili to, čo by aj tak fungovalo, bez ohľadu či sa vozíme alebo nie – vlak, MHD, prímestský autobus, ale aj bicykle a kolobežky. No hlavne vlastné nohy. Dokonca pri presune v nosiči bola aj zábava, keďže nebolo treba vláčiť so sebou haldu vecí, iba to, čo sa zmestilo do ruksaku, všetko ostatné sa ukrývalo v podprsenke.. Choré dieťa k lekárovi sme brali taxíkom, bolo to párkrát do roka.

A potom, po rokoch vysvitlo, že som napriek tomu, že som nikdy neriešila eko, bio, rav, hav, mňau a neviem čo ešte, predsa som bola biomatka!!

Bolo to šokantné, ako sa moderne vraví, toľko ochrany životného prostredia! Tak už som vstúpila do svedomia a o možnosti zvýšenia šance byť biomatkou iba cez kojenie som knihu napísala. Ktorá sa tlačila prísne na papier najpriateľskejší k životnému prostrediu (pfú, veru drahý bol, ajha) a pomáha byť biomatkami (aj) tým mamám, ktoré  neriešia eko, bio, raw, hav, mňau a iné veci, chcú iba dať to najlepšie, šetriť si sily aj peniaze rodiny.. A možno mať ten pocit, že aj tým prispievajú k čistejšiemu životnému prostrediu, aj keď sú lenivé robiť niečo navyše a nemajú peniaze nazvyš, tak ako pred rokmi ja.

S láskou k životu a dojčeniu

Katarína Brňáková

Spoluautorka TOP knihy o úlohe rodiny

a okolia v úspechu dojčenia

Knihu si zakúpite TU: https://www.codokazemama.sk/produkt/kniha-dojcenie-slovom-aj-pismom-nebud-ta-ktora-vzdala

p.s.: otázka (ne)dojčenia nerobí zo žiadnej matky LEPŠIU ani HORŠIU mamu. Na túto tému si prečítajte článok "NEKOJÍM, ale som dobrá mama".