MY sme škola

Priznám sa, chvíľami to bolo na psychické zrútenie, ako som zaspávala v noci o druhej nad prácou, veď predsa z niečoho treba žiť. Alebo počúvala ako podmaz večné hádky súrodencov - prváka a štvrtáčky. Každodenné varenie, starostlivosť o domácnosť, udržiavanie dobrej fyzickej aj psychickej úrovne nielen seba, ale aj detí dalo zabrať. Tak, že prvých 6 týždňov som na to bola sama. Bez pomoci starých rodičov a bývalého manžela.

Aj keď toho bolo veľa, učiteľky aj riaditeľka nám vyšli maximálne v ústrety. Netlačili na úlohy, pravidelne zdôrazňovali, aby sme sa s deťmi rozprávali, ako to celé prežívajú, aby sme využili ten čas na rozvíjanie vzťahu. Ako som počúvala online hodiny, mala som pri srdci hrejivý pocit z prístupu, tiež pri hodnotení odoslaných úloh. Toľko chvály a povzbudenia! Naša dcérka funguje bez problémov, aj s diagnózou elektívneho mutizmu. Príznaky od nástupu do školy, za tie 4 roky sa rapídne zlepšili. V škole sa prispôsobili jej potrebám, tak, ako sa prispôsobujú ostatným deťom, v rámci možností.

Túto vetu som počula na zahraničnom seminári a snažím sa konať podľa nej. Počas koronakrízy sa mi 100-násobne potvrdilo, že základy, na ktorých je postavená činnosť našej školy, fungujú aj v mimoriadnej situácii. Dávať deťom korene a krídla a udržiavať komunikáciu medzi školou, rodičmi a deťmi. Budovať kolektív, kde všetci ťaháme za jeden koniec - aby sa zo vzdelávania stala prirodzená potreba. Nie nutné zlo. Som vďačná, že sa to dá aj v štátnej škole, ktorej je zriaďovateľom mesto.

Tá naša dokázala, že sa dá prispôsobiť zmenenej situácii, lebo zámer sa nezmenil - silná spolupráca vo vzdelávaní.

Najpodstatnejšie posolstvo je, že škola nie je budova.

Ani učitelia a personál.

Preto mohla plniť svoju úlohu aj keď budova ostala prázdna. Do školy sa nechodí. Škola sa vytvára.

Tak ju zveľaďujme a veľmi rýchlo nastane zmena.

 

Prajem nám všetkým pohodový jún v zdraví. :-)

Posielam pozdrav aj do našej školy, ZŠ s MŠ s VJM Petra Pázmánya v Šali :-)