Elena Žemlová

Predstavíte sa nám?

Volám sa Elena a so svojou rodinkou žijem v Špačinciach neďaleko Trnavy. Mám dve deti – synčeka Cypriána (7 r.), pre ktorého vznikli prvé maňušky a mojkáči a dcérku Medu (3 r.), s ktorou som bola donedávna na rodičovskej dovolenke, a vďaka ktorej vznikla rodinka Líštičiek.

Názov Vášho obchodíka na www.codokazemama.sk. Čo vo svojom obchodíku ponúkate?

Môj obchodík sa volá Trimaky a nájdete v ňom maňušky, mojkáčikov, hrkálky, bábiky – zvieratká, no aj sezónne šité dekorácie.

Ako ste sa dostali ku svojej tvorbe?

Tvorila som od malička, je to súčasť mojej DNA (i keď som na to na chvíľu pozabudla)... V detstve som bola večne zafúľaná od farieb a zašpinená od hliny, počas prázdnin u starkých som veľa času trávila pri dedkovi, ktorý bol brašnár a doma mal dielňu. Prvú kabelku som si kúpila, až keď už dedko nevládal šiť – dovtedy mi aktovky a kabelky šil on, podľa mojich návrhov. A tak aj moje prvé šité výrobky boli kabelky, ktoré mi slúžia doteraz. No keď som otehotnela, začalo ma to ťahať práve k výrobe hračiek a tam som aj zakotvila.

Aký máte najväčší úspech v rámci Vašej tvorby? (výhra v súťaži, významný zákazník, výrobok, na ktorý ste hrdá)

Úspechom je pre mňa každý spokojný zákazník, no obzvlášť tí, ktorí sa vracajú. S viacerými z nich mám za tie roky už skôr priateľský vzťah a niektoré trhy by sa mi nerátali, ak by sa tam za mnou nezastavili.

Vždy sa veľmi poteším špecifickým zákazkám, ako boli maňušky zeleninky Brokolica a Mrkva ku knižke „Moji zeleninkoví kamaráti“.

A za úspech považujem aj to, že hoci som si tri roky po založení Trimaky „odskočila“ na rodičovskú, veľa ľudí na mňa nezabudlo a teraz pokračujem akoby tie tri roky „prázdnin“ nebolo.

Samozrejme ma veľmi teší, ak sa môj výrobok vyberie do sveta, a s výnimkou Antarktídy sú už na všetkých kontinentoch.

Aký je Váš najväčší pracovný sen?

Veľkých snov mám viacero a jeden z mojich veľkých snov sa práve plní, no zatiaľ o ňom nechcem hovoriť, no týka sa pomoci tým najbezbrannejším.

No a taký naj je asi ten, že by som sa svojou prácou chcela dôstojne živiť až do dôchodku.

Kedy tvoríte? Aký je Váš tip na úsporu času pri deťoch a domácnosti, aby ste mali čas tvoriť?

Konečne nastal čas, kedy tvorím v čase, keď sú deti v škole a škôlke – ten čas sa snažím maximálne využiť a popri objednávkach sa snažím šiť aj na sklad, pretože sa samozrejme stáva, že deti zostanú kvôli chorobe, či karanténe doma a vtedy sa do ateliéru nedostanem aj pár dní.

Som ranné vtáča a tak radšej vstanem o piatej ráno, navarím, upracem, vychystám deti do školy a škôlky a potom sa už zavriem v ateliéri.

No prvé tri roky, keď bol Cypriánko maličký (začala som, keď mal jeden rok) som robievala po nociach, čo nebolo veľmi šťastné riešenie, a prácu, ktorá sa dala robiť mimo ateliéru som robila pri ňom väčšinou v záhrade, alebo aj na ihrisku, keď sa on hral.

Aké je Vaše životné motto, ktorým sa riadite?

Nemôžem povedať, že by som mala životné motto, ale čo sa mi zas a znovu potvrdzuje je „Všetko má svoj čas“ a „Keď sa jedny dvere zatvoria, otvoria sa druhé“.

Čo by ste odkázali ďalším tvorivým maminkám v Čo dokáže mama?

Ak o niečom snívate a máte o tom jasnú predstavu, urobte to, nečakajte na lepšie časy, viacej času, menej stresu,... A nevzdávajte sa pri prvom (ani druhom) nezdare.

Veľa zdaru želám.